Svet stráca farbu? Prečo sa dizajn obracia k monochrómu

Nedávno sa na internete rozšírila štúdia z UK Science Museum, ktorá ukazuje znepokojivý trend: svet okolo nás postupne stráca farbu. Od roku 1800 do súčasnosti došlo k výraznému poklesu farebnej rozmanitosti v našom okolí – od oblečenia a automobilov až po architektúru a interiéry. Ale prečo sa to deje? A čo to znamená pre naše kultúrne povedomie? Video „The World is LITERALLY Losing Color (It’s Getting WORSE)“ na YouTube kanáli FaceTatt Philosophy sa snaží odhaliť príčiny tohto javu a ponúknuť zaujímavé pohľady na súčasnú estetiku.

Kľúčové poznatky

• Štúdia UK Science Museum: Analýza viac ako 7000 objektov z histórie ukazuje, že v posledných desaťročiach prevládajú čierne, sivé a biele farby.
• Nostalgia pre maximalizmus: Mileniáli a generácia Z túžia po farebnej pestrosti 90. rokov a začiatku tisícročia ako reakciu na súčasnú minimalistickú estetiku.
• McDonaldizácia spoločnosti: Štandardizácia a zjednodušovanie značiek a produktov, poháňané neoliberalizmom a maximalizáciou zisku pre akcionistov, vedie k odstraňovaniu originality a farebnej rozmanitosti.
• Cyklus estetiky: Zmena v preferenciách farieb je cyklický jav, ktorý sa opakuje v histórii umenia a dizajnu.

Prečo svet sivie?

Štúdia UK Science Museum priniesla šokujúce zistenia. Vedci analyzovali tisíce predmetov z minulosti a zistili, že farebná rozmanitosť sa postupne znižuje. Dnes dominuje sivá, čierna a biela farba v mnohých oblastiach života – od automobilov a oblečenia až po interiéry a architektúru.

Táto tendencia nie je náhodná. Video argumentuje, že ide o reakciu na estetiku maximalizmu 90. rokov a začiatku tisícročia. Mileniáli vyrastali v období farebnej pestrosti a teraz túžia po jednoduchosti a čistote minimalistického dizajnu. Generácia Z zase reaguje na súčasnú sivú nudnosť návratom k farebným a hravým štýlom.

Avšak video poukazuje aj na hlbšie príčiny tohto javu. Koncept "McDonaldizácie" spoločnosti – aplikovanie princípov efektivity fast food reťazcov na všetky aspekty života – vedie k štandardizácii a zjednodušovaniu produktov a značiek. Neoliberalizmus, s jeho dôrazom na maximalizáciu zisku pre akcionistov, podporuje tento trend, pretože minimalizuje riziko a uprednostňuje efektivitu pred originalitou a farebnou rozmanitosťou.

Film Pleasantville ako metafora

Video sa odvoláva na film Pleasantville, v ktorom farba predstavuje individualitu a rebéliu proti konformite. V súčasnej dobe, kedy prevládajú sivé tóny a minimalistický dizajn, môžeme vidieť paralely s týmto filmom – svet sa stáva homogénnym a bezfarebným.

Príkladmi sú aj rebrandy spoločností ako McDonald’s, ktoré sa zbavili farebnej pestrosti a 3D prvkov v prospech minimalistického dizajnu, alebo renovácie domov v štýle „Home Alone“, ktoré uprednostňujú sivé tóny pred živými farbami.

Cyklická história estetiky

Video tiež poukazuje na to, že zmena preferencií farieb je cyklický jav. Po období maximalizmu vždy prichádza reakcia v podobe minimalizmu a jednoduchosti. Podobne ako po Art Nouveau nasledovali Art Deco a Modernizmus, a následne po Modernizme prišiel Postmodernizmus, aj súčasný trend k monochrómu bude pravdepodobne nasledovaný návratom farebnej pestrosti a hravého dizajnu.

Čo nás čaká?

Je ťažké predpovedať, ako sa budú meniť estetické trendy v budúcnosti. Vplyv klimatických zmien, ekonomickej nestability a ďalších faktorov môže ovplyvniť naše preferencie farieb. Avšak je isté, že súčasný trend k monochrómu nie je trvalý a svet sa nakoniec opäť rozžiari farebnými tónmi.

Zdroje a odkazy:

• UK Science Museum study on the „Decolorization of society“: https://www.scienceandindustrymuseum.org.uk/object-stories/colour-history
• FaceTatt Philosophy YouTube channel: https://www.youtube.com/@blakeantonioo

Približne 152 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.76 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.