Sto rokov snov o osobnom lietaní

Od skorých vedecko-fantastických poviedok až po súčasné vojenské aplikácie, sen o osobnom lietaní pretrváva už viac ako storočie. V poslednom videu od New Mind sa dozvedáme fascinujúcu históriu jetpackov – od prvých experimentov a vojenského záujmu až po moderné prístroje poháňané miniatúrnymi tryskami. Video mapuje technologický vývoj, zdôrazňuje prekážky a oslavuje inovácie, ktoré nás priblížili k realizácii tohto kedysi futuristického sna.

Kľúčové poznatky

• Počiatočné videnia: Myšlienka osobného lietania vznikla skôr v literatúre ako v inžinierstve a stala sa symbolom budúcnosti.
• Vojenský záujem: Počas druhej svetovej vojny americká armáda skúmala zariadenia na osobný zdvih, čo viedlo k konceptu SRLD (Small Rocket Lift Device).
• Prvé úspešné lety: Harold Graham dosiahol prvý dlhotrvajúci a kontrolovaný let s Bell Jet Belt v roku 1961.
• Technologický pokrok: Vývoj vodíkového peroxidu ako paliva a neskôr miniatúrnych trysiek výrazne prispel k zlepšeniu výkonu a bezpečnosti jetpackov.
• Moderná renesancia: Dnes vďaka miniaturizácii trysiek a digitálnemu riadeniu motorov sú jetpacky opäť na vzostupe, s aplikáciami od prelievania pacientov po vojenské využitie.

Od prvých nápadov k realite: Chronologický prehľad

Cesta k osobnému lietaniu bola dlhá a plná výziev. Už v 19. storočí sa objavili prvé návrhy, no skutočný pokrok začal až po druhej svetovej vojne. Alexander Fedorovich Andryeev navrhol raketové krídlo už v roku 1919 a americká armáda experimentovala s osobnými zdvíhacími zariadeniami.

V päťdesiatych rokoch sa objavili prvé prototypy, ako napríklad Jet Vest od Thomasa Moorea a Jump Belt využívajúci stlačený dusík. Zlom nastal v roku 1961, keď Harold Graham dosiahol prvý dlhotrvajúci a kontrolovaný let s Bell Rocket Belt – len na 13 sekúnd, no stačilo to na to, aby si svet uvedomil potenciál osobného lietania.

Výskum vodíkového peroxidu ako paliva v Aerojet General a pokračovanie vývoja Bell Jet Belt priniesli ďalšie zlepšenia. V osemdesiatych rokoch NASA vyvinula Maneuvering Unit (MMU) pre kozmické EVAs, čo umožnilo astronautovi Bruce McCandless II prvýkrát lietať mimo vesmírnej lode bez lanoviek.

Na prelome milénia sa objavili hobbyistickí výrobcovia a miniaturizácia trysiek priniesla nové možnosti. Yves Rossy preletel v roku 2008 cez Lamanšský prieliv s jet-powered wingpackom, čím demonštroval potenciál tejto technológie.

Súčasnosť a budúcnosť: Jetpack Aviation a ďalšie inovácie

Dnes spoločnosti ako Jetpack Aviation (JB9) ponúkajú komerčné jetpacky pre vojenské účely, napríklad na záchranu lekárov v ťažko dostupných oblastiach. David Mayan a Nelson Tyler založili Jetpack Aviation a ich JB9 poháňaný dvoma motormi AMT Nike dosiahol významné úspechy.

Okrem tryskových jetpackov sa objavujú aj alternatívne riešenia, ako sú ducted fans (Martin Jetpack) a elektrické VTOL lietadlá (Jetson 1), ktoré ponúkajú tichší a ekologickejší spôsob osobného lietania. Elektrické varianty predstavujú sľubnú budúcnosť pre dostupnejšie a udržateľnejšie riešenia osobnej mobility.

Záverečné úvahy

História jetpackov je príbehom o vytrvalosti, inováciách a neustálej túžbe človeka po lietaní. Hoci sa sny o bežnom osobnom lietaní zatiaľ nenaplnili, technologický pokrok nás k nim stále približuje. Od vojenských aplikácií až po potenciálne využitie v civilnej oblasti, jetpacky predstavujú fascinujúcu a dynamickú oblasť technológií s rozsiahlym potenciálom pre budúcnosť.

Zdroje

• NASA – Manned Maneuvering Unit: https://www.nasa.gov/mission_pages/shuttle/mmu/index.html

Približne 130 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.65 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.