Spotify a kvalita hudby: Algoritmy a "ghost artists"

Spotify mení spôsob počúvania hudby, no za cenu kvality a spravodlivosti pre umelcov. Algoritmy a "ghost artists" vedú k opakovaniu a obmedzenej ponuke. Je potrebná redefinícia hodnoty hudby.

Spotify a kvalita hudby: Algoritmy a "ghost artists"
Photo by Reet Talreja/Unsplash

Spotify sa stal dominantným hráčom na trhu streamovania hudby. Avšak, ako argumentuje Adam Conover vo svojom videu s Liz Pelly, tento úspech prichádza za cenu – zhoršovanie kvality hudby a neférové podmienky pre umelcov. Video "How Spotify is Making Music Worse with Liz Pelly" odhaľuje znepokojivé trendy v spôsobe, akým Spotify ovláda hudobný ekosystém, od algoritmických playlistov až po využívanie tzv. „ghost artists“.

Kľúčové poznatky

  • Zmena paradigmy: Prechod z fyzického nosiča (CD, kazety) na streamovanie priniesol pohodlie, ale aj dramatický pokles príjmov umelcov a zmeny v spôsobe objavovania hudby.
  • "Ghost artists": Spotify využíva skladateľov na základe zmluvy, ktorí vytvárajú hudbu pre playlisty (napríklad "chill" žánre), pričom ich meno nie je verejne známe.
  • Algoritmická kontrola: Algoritmy Spotify uprednostňujú zapojenie poslucháčov pred skutočným objavovaním novej hudby, čo vedie k obmedzenej a repetitívnej ponuke.
  • Ad tech pôvod: Spotify vznikol ako spoločnosť zameraná na reklamu, čo ovplyvnilo jeho obchodný model a prioritizáciu užívateľského zapojenia pred podporou umelcov.
  • Potreba redefinície hodnoty hudby: Je potrebné prehodnotiť spôsob, akým vnímam hudbu a ako ju financujeme, aby sme zabezpečili spravodlivé podmienky pre umelcov.

Od Napstera po Spotify: História zmeny

Video mapuje vývoj hudobného priemyslu od 90-tych rokov, kedy dominovali fyzické nosiče a umelci dosahovali značné zisky. Nástup Napsteru priniesol revolúciu v zdieľaní hudby online, čo viedlo k poklesu predaja CD a následne aj k hľadaniu nových obchodných modelov. Pokus iTunes o predaj MP3 za 99 centov sa ukázal ako krátkodobé riešenie.

Spotify, pod vedením Daniela Eka, predstavil streamovací model založený na predplatnom. Tento systém umožnil poslucháčom prístup k obrovskej hudobnej knižnici za relatívne nízku cenu. Avšak, tento komfort prišiel s ťažkosťami pre umelcov, ktorí začali zarábať podstatne menej na svojej tvorbe vďaka nízkym licenčným poplatkom vyplácaným platformou.

"Ghost artists" a playlisty: Skrytá realita streamovania

Jednou z najznepokojivejších praktík, ktorú video odhaľuje, je využívanie tzv. „ghost artists“. Sú to hudobníci na základe zmluvy, ktorí vytvárajú hudbu pre spoločnosti ako Epidemic Sound a Firefly Entertainment, ktorá sa následne objavuje v playlistoch Spotify bez uvedenia ich mena. Tento systém je obzvlášť rozšírený v žánroch ako lo-fi hip-hop, ambient music a jazz, kde nezávislé produkcie bojujú o priestor.

Tieto "ghost artists" vytvárajú hudbu špeciálne pre algoritmy Spotify, ktorá má maximalizovať zapojenie poslucháčov. Výsledkom je nekonečný prúd podobnej hudby, ktorý potláča skutočné objavovanie nových umelcov a žánrov.

Algoritmus ako kurátor: Zameranie na zapojenie, nie na objavovanie

Spotify sa snaží maximalizovať čas, ktorý poslucháči strávia na platforme. Algoritmy sú navrhnuté tak, aby doporučovali hudbu, ktorá je podobná tomu, čo už poslucháč počúva. To vedie k "self-knowledge" efektu – pocitu, že poslucháč pozná svoju vlastnú hudobnú chuť, zatiaľ čo skutočný rozsah jeho hudobného zážitku sa zužuje.

Tento prístup je v priamom rozpore s ideou objavovania novej hudby a podporovania diverzity v ponuke. Spotify vytvára ilúziu voľby, kedy poslucháči majú prístup k tisícom playlistov, no väčšina z nich obsahuje variácie rovnakého algoritmu.

Alternatívne modely: Cesta k spravodlivejšiemu ekosystému

Liz Pelly navrhuje alternatívne modely financovania hudby, ktoré by boli spravodlivejšie pre umelcov a podporovali diverzitu v ponuke. Inšpiráciu vidí v krajinách ako Írska, ktorá zaviedla základný príjem pre umelcov, alebo v modeloch verejných streamovacích knižníc.

Dôležité je redefinovať hodnotu hudby a prestať ju merať len na základe streamovacích metrík. Poslucháči by mali aktívne hľadať alternatívne zdroje hudby, ako sú nezávislé rádiové stanice (Dub Lab, Folk Alley), podporovať umelcov priamym nákupom hudby a budovať si vlastné MP3 knižnice.

Zhrnutie a odporúčania

Spotify zmenil spôsob, akým počúvame hudbu, ale za cenu spravodlivosti pre umelcov a diverzity v ponuke. Využívanie "ghost artists" a algoritmy uprednostňujúce zapojenie poslucháčov vedú k homogenizácii hudobného zážitku. Je potrebné hľadať alternatívne modely financovania hudby, ktoré by podporovali umelcov a umožnili skutočné objavovanie novej hudby.

Odporúčania pre poslucháčov:

  • Podporte nezávislých umelcov priamym nákupom ich hudby.
  • Hľadajte alternatívne zdroje hudby, ako sú nezávislé rádiové stanice a podcasty.
  • Budujte si vlastné MP3 knižnice a objavujte hudbu mimo algoritmických playlistov.
  • Používajte nástroje na objavovanie hudby, ako je Radio Garden.

Dôležité odkazy:

Približne 170 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.85 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Mastodon