Šokujúci summit NATO: Hrozby, militarizácia a peniaze

Nedávno sa v Holandsku konal ďalší ročník summitu NATO, ktorý mal podľa oficiálnych vyhlásení slúžiť na posilnenie mieru. Skutočnosť však naznačuje niečo úplne iné – demonštráciu sily a eskaláciu vojenského napätia v Európe. Podľa analýzy Neutrality Studies je summit viac ako len stretnutie politikov; je to prejav neustálej potreby NATO ospravedlniť svoju existenciu a hodnotu, pričom sa primárne slúži záujmom amerického vojensko-priemyselného komplexu.

Kľúčové poznatky

• Hrozby voči Číne a Rusku: Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg prostredníctvom USA otvorene hrozil Číne a Rusku, čo považujeme za provokáciu a zhoršovanie medzinárodnej situácie.
• Trumpova perspektíva: Donald Trump poukázal na potrebu americkej vojenskej moci po celom svete, čím naznačil "úchylný" prístup vedenia NATO.
• Zvýšené výdavky na obranu: Členské štáty sa zaviazali zvýšiť výdavky na obranu na 5 % HDP, čo je podľa analýzy neopodstatnené a primárne prospieva americkým zbrojovkám.
• Militarizácia infraštruktúry: 1,5 % HDP bude smerovaných do "širších investícií do obrany a bezpečnosti", čo môže viesť k militarizácii civilnej infraštruktúry.
• Odchod z Ottawskej konvencie: Viaceré štáty NATO sa stiahli z Ottawskej konvencie o zákaze protipersonálnych min, čo je alarmujúci krok smerom k uvoľneniu vojenských obmedzení.
• Stoltenbergova snaha o uspokojenie Trumpa: Odhalená SMS komunikácia medzi Stoltenbergom a Trumpom potvrdzuje úsilie NATO o získanie priazne amerického prezidenta.

Detailnejší pohľad na summit NATO

Summit v Haagu bol zjavne prispôsobený preukázaniu jednoty a sily, no pod povrchom sa skrývajú znepokojivé trendy. Hrozby voči Číne a Rusku sú len jedným z príkladov eskalácie napätia. Stoltenbergova snaha o ospravedlnenie amerických akcií v Iráne ako precedens pre možné kroky voči Číne alebo Rusku je alarmujúca a naznačuje, že NATO sa stáva nástrojom americkej zahraničnej politiky.

Zvýšené výdavky na obranu sú ďalším bodom kritiky. Povinnosť členských štátov prispievať 5 % HDP do obrany je neopodstatnená a skôr než posilní bezpečnosť Európy, primárne prinesie zisk americkým zbrojovkám. Táto situácia pripomína peniažkový machinácií, kde sa verejné prostriedky smerujú do súkromných záujmov.

Odchod z Ottawskej konvencie je ďalším znepokojivým signálom. Zákaz protipersonálnych min je dôležitou súčasťou medzinárodného práva a ich opätovné nasadenie by mohlo viesť k zvýšenému utrpeniu civilistov.

Odporúčania a úvahy

Je nevyhnutné, aby slovenská verejnosť kriticky sledovala dianie v NATO a vyžadovala si transparentnosť a zodpovednosť od našich politikov. Zvýšené výdavky na obranu by mali byť prioritizované pre potreby Slovenska a nie pre prospech amerických zbrojovkárskych spoločností.

Je tiež dôležité, aby sme sa zamysleli nad skutočným cieľom NATO – či ide o zabezpečenie mieru a bezpečnosti v Európe alebo len o nástroj na presadzovanie geopolitických záujmov USA. Je nevyhnutné posilniť európsku autonómiu a diverzifikovať bezpečnostnú politiku, aby sme sa stali menej závislými od americkej vojenskej doktríny.

Dôležité odkazy

• Popis videa Neutrality Studies: [https://www.youtube.com/watch?v=…](https://www.youtube.com/watch?v=[Vložte URL videa])

Približne 100 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.50 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.