Sneh v horách ovplyvňuje budúcu vodu: Rozhovor s expertom

V poslednej časti podcastu Slovenskej akadémie vied sa Michal Danko, expert z Horskej výskumnej stanice vodného hospodárstva, rozprával o tom, čo sa deje s dažďom a snehom vo vysokohorskom prostredí Západných Tatier. Zistili sme, že to, koľko snehu napadne na hory v zime, má zásadný vplyv na množstvo vody, ktoré máme k dispozícii v lete. Diskusia sa dotkla dôležitosti dlhodobých pozorovaní, zmien klímy a ich dopadu na horské ekosystémy.

Kľúčové poznatky z podcastu

• Výskum trvá už 40 rokov: Horská výskumná stanica vodného hospodárstva v Liptovskom Mikuláši zbiera dáta o snehových a dažďových pomeroch už štyridsať rokov.
• Sneh je kľúčový: Množstvo snehu, ktoré napadne na hory, určuje množstvo vody v riekach počas leta.
• Zmena klímy je zreteľná: V posledných rokoch sa striedajú extrémne snehové a mierne zimy, pričom teploty postupne rastú.
• Dôležitosť pozorovaní: Dlhodobé sledovanie umožňuje vedcom identifikovať trendy a predpovedať budúce výzvy v oblasti vodného hospodárstva.

Ako sa správa voda v horách?

Keď na hory prší, voda sa môže dostať do riek rôznymi spôsobmi. Časť vody je zadržiavaná stromami (tzv. odparenie), iná časť preniká do pôdy a nakoniec sa dostane do potokov a riek. V zime hrá hlavnú úlohu sneh, ktorý sa postupne topí a napĺňa vodné toky.

Michal Danko vysvetľuje, že už v októbri môžu na vyšších miestach padnúť prvý sneh, čo signalizuje začiatok hydrologického roka. Dôležité je aj teplota počas večera – práve ona ovplyvňuje, či sa vlhkosť premení na sneh alebo zmizne odparením.

Zima a jej zvláštnosti: História vs. súčasnosť

Výskumníci porovnávajú aktuálne dáta so záznamami z posledných 100 až 150 rokov. Zistili, že v minulosti bolo Martinove (11. november) obklopené snehom len štyrikrát za posledných 33 rokov. To naznačuje, že sneh padá neskôr a menej často ako kedysi.

„V posledných rokoch vidíme výrazné výkyvy,“ hovorí Michal Danko. „Striedajú sa roky so silným snežením a roky relatívne bezsnežné.“ Tieto zmeny majú dopad na celé horské ekosystémy, vrátane rastlín a živočíchov.

Zmena klímy: Hrozba pre hory?

Zvýšené teploty a extrémne poveternostné javy sú dôsledkom globálnej zmeny klímy. Hoci celkové množstvo dažďa zostáva približne rovnaké, stáva sa čoraz viac búrok a suchých období. To môže negatívne ovplyvniť rastliny, ktoré sú na chladnejšie podnebie špeciálne prispôsobené, ako sú napríklad smreky.

Bezpečnosť a veda: Dôležité piliere výskumu

Práca v horách si vyžaduje maximálnu opatrnosť a rešpekt k prírode. Výskumníci musia byť pripravení na rôzne situácie, či už ide o zlé počasie alebo nebezpečný terén. Zároveň je dôležité šíriť vedecké poznatky medzi verejnosťou a vzbudzovať záujem o prírodu u detí. „Je potrebné veriť faktom a vedám,“ zdôrazňuje Michal Danko, „hlavne v dobe, keď sa šíria dezinformácie.“

Čomu sa môžeme tešiť?

Výskum horskej hydrológie je kľúčový pre pochopenie dopadov zmeny klímy na vodné zdroje. Dlhobežné sledovanie a analýza dát nám pomôžu lepšie predpovedať budúce výzvy a pripraviť sa na ne.

Zdroje:

• Slovenská akadémia vied: https://www.sav.sk/
• Podcast Slovenskej akadémie vied: https://open.spotify.com/show/4gldLi45zzI1NSA1SQvOTV?si=0538cd42984d4d9b

Približne 139 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.70 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.