Sme na ceste k masovému vyhynutiu?

Nedávno sa objavili titulky hlásiace, že sme spustili najväčší úbytok druhov od čias vymretia dinosaurov. Ale je to naozaj tak zlé? Vedci diskutujú o tom, či ľudstvo spôsobilo začiatok novej geologickej epochy, nazývanej Antropocén – éra formovaná vplyvom človeka. Hoci sa zdá, že dopad človeka na život na Zemi je rozsiahly, otázka, či sme skutočne vyvolali masové vyhynutie, je prekvapivo kontroverzná. V tomto článku sa pozrieme na vedecké dôkazy a zistíme, čo si o tom myslia odborníci.

Kľúčové poznatky

• Antropocén: Geológovia debatujú o tom, či sme vstúpili do novej geologickej epochy – Antropocénu, ktorá by mala odrážať dominantný vplyv človeka na planétu.
• Dôkazy v sedimentoch: Zvyšky jadrových skúšok, mikroplast, popol z priemyslu a stopy po fosílnych palivách sú jasné známky ľudského zásahu zaznamenané v sedimentoch.
• Úbytok druhov: Za posledných 500 rokov vyhynulo viac ako 700 druhov stavovcov a populácie divých stavovcov sa od roku 1970 znížili o takmer 70 %.
• Porovnanie s minulými vyhynutiami: Hoci súčasný úbytok druhov je alarmujúci, stále nie je porovnateľný s rozsiahlosťou masových vyhynutí v minulosti.
• Budúcnosť: Ak sa súčasné trendy zachovajú, očakáva sa, že do 300 až 400 rokov dôjde k skutočnému masovému vyhynutiu.

Vplyv človeka na život na Zemi: Faktory a dôsledky

Nie je pochýb o tom, že ľudstvo má obrovský vplyv na životné prostredie. Ťažba lesov, preľudnenie oceánov a vypúšťanie škodlivín do atmosféry sú len niektoré z aktivít, ktoré menia našu planétu. Tieto činnosti vedú k strate biodiverzity, zmenám klímy a ďalším environmentálnym problémom.

Geológovia navrhujú, že tieto zmeny sú tak výrazné, že by mali viesť k definovaniu novej geologickej epochy – Antropocénu. Táto éra by sa vyznačovala ľudským vplyvom na sedimentárne vrstvy Zeme. Najvýraznejšie stopy po našej činnosti sú zaznamenané v sedimentoch, kde nájdeme zvyšky jadrových skúšok, mikroplast, popol z priemyslu a stopy po fosílnych palivách.

Masové vyhynutie: Skutočná hrozba alebo alarmizmus?

Otázka, či sme na ceste k masovému vyhynutiu, je predmetom diskusií medzi vedcami. Podľa paleontológov sa za masové vyhynutie považuje prípad, keď zanikne približne 75 % všetkých druhov. Doteraz sme dosiahli úbytok menej ako 1 %. Hoci súčasný úbytok druhov je alarmujúci a rýchly, stále nie je porovnateľný s rozsiahlosťou masových vyhynutí v minulosti.

Napriek tomu, že súčasná situácia nie je taká zlá, ako sa spočiatku zdalo, odborníci varujú, že ak sa súčasné trendy zachovajú, očakáva sa, že do 300 až 400 rokov dôjde k skutočnému masovému vyhynutiu. To znamená, že je nevyhnutné konať a zmeniť náš spôsob života, aby sme minimalizovali dopad na životné prostredie.

Čo môžeme urobiť?

Hoci situácia vyzerá vážne, nie je príliš neskoro zasiahnuť. Vedci zdôrazňujú, že preľudnenie oceánov a ťažba lesov sú problémy, ktoré sa dajú riešiť. Dôležité je zmeniť naše návyky a podporovať udržateľné praktiky.

Našťastie existujú aj pozitívne príklady. Organizácie ako Planet Wild sa aktívne podieľajú na obnove ekosystémov a prinášajú späť ohrozené druhy, napríklad chrániace pútavé vtáky dravce – supy. Podporou týchto iniciatív môžeme prispieť k ochrane prírody a zabezpečiť zdravšiu planétu pre budúce generácie.

Zdroje a odkazy

• [Paper: https://onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1111/gcb.70476(https://onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1111/gcb.70476)

Približne 120 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.60 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.