Skresľovanie holokaustu a populizmus v strednej Európe
Výskum Ústavu pamäti národa zistil silnú súvislosť medzi populistickými postojmi a skresľovaním holokaustu v 6 európskych krajinách. Slovensko patrí k tým, kde sa tento jav vyskytuje, hoci v menšej miere ako Poľsko.
Podcast „Fragmenty“ Ústavu pamäti národa sa v najnovšej epizóde venoval alarmujúcemu javu – skresľovaniu holokaustu. S hosťkou, sociálnou psychologičkou Barbarou Lašticovou, sa rozprávali o tom, prečo spoločnosti upravujú obraz vlastnej minulosti, ako funguje morálne ospravedlňovanie národa a aké dôsledky to môže mať na demokraciu, vzdelávanie a medziskupinové vzťahy. Výskum, ktorý je základom diskusie, zistil silnú koreláciu medzi populistickými postojmi a rôznymi formami skresľovania holokaustu v šiestich európskych krajinách – Poľsku, Maďarsku, Slovensku, Nemecku, Rakúsku a Českej republike.
Výskum: Skresľovanie holokaustu v kontexte populizmu
Výskum, ktorý bol podporovaný grantom IHRA Yehuda Bauer Grant, sa zameral na zistenie, ako spoločnosti interpretujú a prezentujú holokaust. Barbara Lašticová vysvetlila, že „skresľovanie holokaustu“ neznamená popieranie samotnej genocídy, ale skôr jej minimalizáciu, prenášanie viny na obete (Židov), vyhýbanie sa národnej zodpovednosti alebo dokonca naznačovanie prínosov z tohto tragického obdobia. Použili dotazníky, aby zmerali postoje ľudí k historickým faktom a zistili, ako vnímajú utrpenie rôznych skupín obyvateľstva počas druhej svetovej vojny.
