SAVinci: Prečo život takmer zanikol?

Video Slovenskej akadémie vied s paleontológom Adamom Tomášovichom sa ponorilo do fascinujúcej problematiky masových vymieracích udalostí. Zistili sme, že Zem už prežila päť takýchto katastrofických období a zatiaľ čo príčiny sú rôzne, často spojené s drastickými zmenami v uhlíkovom cykle, ktoré môžu viesť k zahrievaniu planéty, okysľovaniu oceánov a nedostatku kyslíka. Video nám ukázalo, ako vedci analyzujú fosílne nálezy a geologické vrstvy, aby pochopili tieto udalosti a zistili, či sa história opakuje aj dnes.

Kľúčové poznatky

• Masové vymieranie vs. pozadie: Existuje rozdiel medzi prirodzeným vymieraním druhov (pozadie) a náhlymi masovými vymieraniami, ktoré sú oveľa dramatickejšie a zničujúcejšie pre ekosystémy.
• Uhlíkový cyklus ako kľúčový faktor: Rýchle zmeny v uhlíkovom cykle, často spojené s rozsiahlou sopečnou činnosťou (tzv. LIP – Large Igneous Province), sú hlavným spúšťacím mechanizmom masových vymieracích udalostí.
• Dôsledky pre život: Zvýšená hladina CO2 vedie k zahrievaniu, anoxii (nedostatku kyslíka v oceánoch), okysľovaniu a následnému kolapsu potravinových reťazcov.
• Súčasná situácia je znepokojujúca: Hoci sa nejedná o klasické masové vymieranie, súčasný výskyt druhov klesá alarmujúcim tempom a ekosystémy sú vážne narušené.

Fosílne nálezy a uhlíkové izotopy: Cesta do minulosti

Adam Tomášovich vysvetlil, ako vedci využívajú fosílne nálezy na pochopenie minulých vymieracích udalostí. Analýza uhlíkových izotopov vo fosíliách nám umožňuje zistiť, aké boli podmienky vtedy – či bola atmosféra bohatá na CO2, ako sa menila teplota a ako to ovplyvnilo život. Je však dôležité si uvedomiť, že fosílny záznam nie je dokonalý; zachováva sa len malá časť živých organizmov a niektoré obdobia sú lepšie zdokumentované ako iné.

Päť masových vymieracích udalostí v histórii Zeme

Video predstavilo päť hlavných masových vymieracích udalostí, ktoré prebehli počas geologickej histórie Zeme:

1. Ordovický-silúrsky: Pred približne 485 miliónmi rokov.
2. Devónsky: Pred približne 375 miliónmi rokov.
3. Permský: Najväčšia z nich, pred približne 252 miliónmi rokov – vyhubila až 96% morského života.
4. Triasický-jurský: Pred približne 201 miliónmi rokov.
5. Kriedový-terciárny (K-Pg): Pred približne 66 miliónmi rokov – známa vďaka vyhladeniu dinosaurov.

V každom z týchto období boli zaznamenané rozsiahle vymierania druhov, ktoré súviseli s prudkými zmenami klímy a chemizmu oceánov. Výskyt a úbytok koralových útesov je často indikátorom rozsahu narušenia ekosystémov počas týchto udalostí.

Podiel ľudí, ktorí veria v zmenu klímy a myslia si, že je to vážna hrozba pre ľudstvo.

Súčasné hrozby: Kyslé oceány a odumreté zóny

Dnes čelíme novým výzvam. Hoci nevieme, či sme v plnom masovom vymieraní, súčasný pokles biodiverzity je alarmujúci. Zvýšená hladina CO2 v atmosfére spôsobuje okysľovanie oceánov a ohrozuje morské ekosystémy, najmä korálové útesy. Rozširujúce sa „mŕtve zóny“ (odumreté zóny) v oceánoch, ako napríklad v Baltskom mori, sú ďalším znakom narušenia ekosystémov. Nedávny príklad je masívna mortalita obrovských dvojskorápkových mäkkýšov (Pinna Nobilis) v Stredozemnom mori, pravdepodobne spôsobená kombináciou tepelného stresu a vírusových infekcií.

Čo môžeme urobiť?

Je jasné, že naše konanie má dopad na planétu. Zníženie emisií skleníkových plynov je kľúčové pre zmiernenie klimatických zmien a ochranu biodiverzity. Podpora udržateľných postupov v poľnohospodárstve, rybolove a lesnom hospodárstve môže pomôcť obnoviť ekosystémy a zabezpečiť zdravú planétu pre budúce generácie. Je dôležité si uvedomiť, že aj malé zmeny v našom každodennom živote môžu mať veľký dopad.

Dôležité odkazy (z videa):

• Slovenská akadémia vied: https://www.sav.sk/
• Facebook stránka Slovenskej akadémie vied: https://www.facebook.com/SlovenskaAkademiaVied/
• Spotify podcast SAV: https://open.spotify.com/show/4gldLi45zzI1NSA1SQvOTV?si=0538cd42984d4d9b

Približne 223 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.12 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.