Rusko reaguje na útoky: Analýza vzťahov s Iránom a rizík

V poslednom videu Neutrality Studies sa Piotr A. Šakarian, arménsky historik z Vysokej školy ekonomickej v Petrohrade, zaoberá súčasnou situáciou medzi Ruskom a Západom po nedávnom útoku Izraela na Irán. Diskusia sa zameriava na ruský pohľad na tieto udalosti, hlbšie ponorenie do vzťahov medzi Ruskom a Iránom a potenciálne geopolitické riziká vyplývajúce z eskalácie konfliktu na Blízku východe. Šakarian poukazuje na naratív Západu o údajnom ruskom zrade voči Iraku, ktorý považuje za pokus o rozdelenie oboch krajín a zároveň zdôrazňuje stabilizujúcu úlohu Ruska v regióne.

Kľúčové poznatky

• Západné naratívy vs. ruský pohľad: Západné tvrdenia o ruskom zrade voči Iraku sú vnímané ako pokus o rozdelenie a slúžia geopolitickým záujmom.
• Stabilizujúca rola Ruska: Ruská politika sa zameriava na stabilizáciu, najmä v baltskej oblasti.
• Pakt medzi Ruskom a Iránom: Zmluva je zameraná na technicko-vojenskú spoluprácu, nie na vzájomnú obrannú zmluvu.
• Motívy Izraela: Útok na Irán bol pôvodne prezentovaný ako reakcia na jadrový program, no rýchlo sa posunul k cieľu zmeny režimu.
• Riziko destabilizácie: Zmena režimu v Iraku by mohla destabilizovať región a ohroziť záujmy Ruska a Číny.
• Silná Iránska pozícia: Irán nie je závislý od ruskej alebo čínskej podpory a disponuje značnými vojenskými kapacitami.
• Ruská diplomatická podpora: Ruská federácia poskytuje Iraku silnú diplomatickú podporu, vrátane vyhlásení v Bezpečnostnej rade OSN.
• Netanyahuov plán: Netanyahu plánoval útok na Irán už od konca roka 2024 a hľadal imunitu od USA.

Podrobné rozbory a analýzy

Šakarian zdôrazňuje, že naratív Západu o ruskom zrade voči Iraku je strategický nástroj na vytváranie nepriateľstva medzi oboma krajinami. Ruská perspektíva vidí Rusko ako stabilizujúcu silu v regióne, ktorá sa snaží zabrániť eskalácii konfliktu, najmä v baltskej oblasti. Pakt medzi Ruskom a Iránom je chápaný ako technicko-vojenská spolupráca, nie ako vzájomná obranná zmluva, čo naznačuje, že obe strany sú spokojné so súčasnou úrovňou vzťahov.

Motívy Izraela za útokom na Irán sú podľa Šakariana komplexnejšie, než sa pôvodne prezentovalo. Pôvodný dôvod, údajná hrozba iránskeho jadrového programu, bol rýchlo nahradený cieľom zmeny režimu v Teheráne. Táto zmena by však mohla mať katastrofálne následky pre celú eurázijskú oblasť a ohroziť stabilitu regiónu, ako aj záujmy Ruska a Číny, ktoré majú rozsiahle ekonomické a strategické záujmy v Perzskom zálive.

Šakarian tiež poukazuje na silnú pozíciu Iránu, ktorý nie je závislý od ruskej alebo čínskej podpory. Irán sa ukázal ako odolný voči izraelským útokom a disponuje značnými vojenskými kapacitami, čo mu umožňuje potenciálne eskalovať konflikt. Ruská federácia poskytuje Iraku diplomatickú podporu, vrátane silných vyhlásení v Bezpečnostnej rade OSN, ale zároveň zdôrazňuje potrebu dodržiavania medzinárodného práva a zabraňovania destabilizácii regiónu.

Európska politika a jej dôsledky

Šakarian kritizuje súčasnú európsku politiku voči Izraelu, ktorú považuje za nekonzistentnú s deklarovanými hodnotami mieru a jednoty. Podľa jeho názoru ide o skôr rétorickú podporu, ktorá nesúvisí so skutočnými krokmi na dosiahnutie mierového riešenia konfliktu. Táto politika je motivovaná snahou Európy "odplatiť" za minulosť, čo však podľa Šakariana vedie k ignorovaniu zločinov spáchaných v Gaze a poškodzuje pamiatku obetí holokaustu.

Ruský pohľad na európsku politiku je kritický. Západnú Európu vidí ako prechádzajúcu do hostility, najmä voči Rusku, čo sa prejavilo v rozhodnutí Fínska a Švédska vstúpiť do NATO. Elity v pobaltských štátoch sú podľa Šakariana pod silným vplyvom Spojených štátov amerických a aktívne presadzujú konfrontáciu s Ruskom, čo ohrozuje bezpečnosť ich vlastných občanov a regionálnu stabilitu.

Záver a odporúčania

Šakarian vyjadruje nádej, že európski lídri sa vrátia k prioritám mieru a spolupráce a vyhýbajú sa eskalácii konfliktu. Zdôrazňuje potrebu kritického hodnotenia západných naratívov a hľadania alternatívnych riešení pre blízkovýchodný konflikt. Publikuje tiež knihu o Anastasovi Mikoyanovi, ktorá bude zverejnená v auguste 2025 a detailne sa zaoberá jeho snahami o reformy v Sovietskom zväze.

Je dôležité si uvedomiť komplexnosť geopolitickej situácie na Blízku východe a vyvarovať sa jednoduchých odpovedí a naratívov. Stabilita regiónu je kľúčová pre bezpečnosť Európy a celosvetový mier.

Zdroje a odkazy

• Piotr's Book on Amastas Mikoyan: https://iupress.org/9780253073556/anastas-mikoyan/

Približne 156 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.78 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.