Ruská ekonomika v období vojny: Ako je možné, že rastie?

Po invázii na Ukrajinu v roku 2022 prekonala ruská ekonomika očakávania mnohých analytikov. Napriek sankciám zo strany Západu zaznamenala minulý rok vyšší rast ako ekonomiky Spojených štátov a Európy a zároveň sa ruská nezamestnanosť dostala na historicky najnižšiu úroveň. Avšak, za týmto rastom sa skrýva zložitejší príbeh, ktorý zahŕňa dynamiku vojnovej ekonomiky a dopady hospodárskych politík.

Kľúčové poznatky

1. Vojnový rast HDP: Vojnová ekonomika funguje inak ako tá mierová. Výdavky na vojenskú výrobu síce pridávajú k rastu HDP, no zničeniu majetku v dôsledku vojny sa v štatistikách neodrážajú.
2. Sústredenie na vojenský sektor: Hlavný motor rastu v Rusku od invázie predstavujú výdavky na obranu, ktoré dramaticky vzrástli, tento rast však nevyvára skutočnú hodnotu.
3. Inflácia a trh práce: Inflácia v Rusku zostáva vysoká, spôsobená klesajúcou produkciou a obmedzenými dodávkami. To vytvorilo tlak na mzdy, čo viedlo k rekordne nízkej nezamestnanosti.
4. Štátne intervencie: Štátne stimulovanie ekonomiky cez obrovské štátne výdavky zamerané na obranu, sociálny sektor a infraštruktúru vedie k nerovnováhe v ekonomike.

Čo znamená rast HDP v čase vojny?

Hrubý domáci produkt (HDP) je často považovaný za hlavný ukazovateľ zdravia ekonomiky. Avšak v kontexte vojny, ako je to v prípade Ruska, môže byť rast HDP zavádzajúci. Výdavky na vojenskú výrobu, ktoré tvoria značnú časť ruského HDP, sú určené na produkty, ako sú tanky a zbrane, ktoré sú často okamžite zničené v boji. Skutočná hodnota takto spotrebovaných zdrojov teda neprispieva k dlhodobému zlepšeniu ekonomiky.

Ako sa vojna dotýka ruského pracovného trhu a inflácie?

Rast miezd spôsobený nedostatkom pracovnej sily je reakciou na masové nasadenie vo vojenstve a s ním súvisiacu mobilizáciu. Vysoko platené pozície pre dobrovoľníkov v armáde aktuálne vytvárajú tlak na zvyšovanie miezd aj v civilnom sektore, čo následne roztáča infláciu, ktorú Rusi cítia pri každodennom nakupovaní, keďže ceny potravín a ďalších tovarov raketovo rastú.

Štátne výdavky a ich dopady

Ruská vláda nasadila masívne fiškálne stimuly, avšak táto suma je nerovnomerne rozvrstvená na rôzne sektory. Vysoké úrokové sadzby naopak brzdia rast mimo vojenského sektora. Nízka nezamestnanosť sa môže zdať ako pozitívny signál, no v skutočnosti to znamená, že civilný sektor trpí nedostatkom pracovníkov.

Dopady na budúcnosť ruskej ekonomiky

Dlhodobý pohľad na ruskú ekonomiku nie je príliš optimistický. Sankcie a odklon od moderných technológií a investícií oslabujú jej efektivitu. Bez externých investícií a inovácií sa môže krajina ocitnúť v stagnácii. Čo bude po skončení vojny? Pravdepodobnosť, že sa vojenské výdavky stanú hlavným ekonomickým ťahúňom, je mizivá. Bude potrebné obnoviť dôveru investorov a zamerať sa na diverzifikáciu ekonomického portfólia.

Záver

Ruská ekonomika v ostatných rokoch zažíva paradox rastu bez reálnej pridanej hodnoty pre bežných občanov či dlhodobej udržateľnosti. Aj keď na plenárne konferencie možno tieto čísla Russkij prezident Putin prezentuje ako dôkaz odolnosti voči západným sankciám, skutočnosť je taká, že dlhodobé ekonomické problémy zostávajú, ak sa rýchlo neuskutočnia potrebné reformy.

Odkazy na zdroje

1. Analýza Európskeho parlamentu o ekonomickom raste Ukrajiny.
2. Sergej Gurv z London Business School o vojnových výdavkoch.
3. Ruský stredný a dlhádo výhľad podľa Medzinárodného menového fondu (IMF).

Ekonomika je dynamická veličina a v období krízy naberá na dôležitosti realistický a kritický pohľad na jej vývoj, ktorý by mal prevládať nad povrchným úspechom zdanlivého rastu.

Približne 163 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.81 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.