> ## Content Index > Fetch the complete content index at: https://altky.sk/llms.txt > Use this file to discover other available public pages before exploring further. # Rovnaké správanie, iná cena - URL: https://altky.sk/rovnake-spravanie-ina-cena/ - Published: 2026-10-03T08:21:00.000Z - Updated: 2026-10-03T13:22:16.000Z - Description: Docent Ivan Uher z UPJŠ v Košiciach predstavuje vlastný model, podľa ktorého pri hodnotení správania nestačí sledovať iba výsledok. Rovnaký výkon môže mať pre organizmus výrazne odlišnú regulačnú cenu a zároveň aj rozdielnu kvalitu výkonu v závislosti od toho, akým spôsobom je regulovaný. - Author: Redakcia Altky.sk - Tags: Veda, Academia, Písané človekom Doc. PaedDr. Ivan Uher, MPH, PhD. pôsobí na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Roky sa venuje pohybu, životnému štýlu a ich vplyvu na zdravie. Postupne sa jeho pozornosť presunula od otázky, čo človek robí, k otázke, akým spôsobom to robí. Z tohto posunu vzišiel jeho vlastný rámec, ktorý nazýva Predictive-Interoceptive Processing, skrátene PIP model. Model vychádza z jednoduchej myšlienky: nestačí hodnotiť, aký výsledok človek dosiahol. Rovnako dôležité je, akú cenu zaň zaplatil jeho organizmus. Podľa Uhera sa tá istá činnosť môže odohrávať pri veľmi rozdielnej miere vedomej kontroly, vnútorného napätia a regulačného úsilia. Preto môže mať odlišné fyziologické náklady aj odlišnú dynamiku zotavenia. ⚠️ Tento rozhovor pripravila redakcia Altky.sk s podporou AI a s ľudskou kontrolou. Odpovede sme redakčne upravili do zrozumiteľnej podoby, vecný obsah sme nezmenili. Poznámka redakcie: PIP model stojí na známych vedeckých východiskách, akými sú prediktívne spracovanie, interocepcia, alostáza a výskum všímavosti či zmeny správania. Autor ich prepája do jedného rámca. Toto prepojenie je nové a jeho empirické overenie je zatiaľ otvorené. Hlavným zdrojom je monografia autora, ktorej vydanie je avizované na september 2026\. Odkazy na knihu a vedecký profil autora nájdete na konci textu. --- **Od pohybu k mysli. Ako ste sa dostali od športu k interocepcii a k vlastnému modelu? Bol na začiatku nejaký konkrétny moment alebo pozorovanie?** Ľudské správanie ma zaujímalo už od mladosti. Vyhľadával som odbornú literatúru o tom, prečo ľudia konajú určitým spôsobom, čo formuje ich rozhodovanie a prečo môžu v podobných situáciách reagovať rozdielne. Neskôr sa tento záujem prirodzene prepojil s mojou športovou skúsenosťou a s tréningom výkonnostných a vrcholových tenistov. V športe ma zaujalo jedno pozorovanie. Ten istý športovec s rovnakými pohybovými schopnosťami, technickými zručnosťami a skúsenosťami môže v rôznych situáciách podať výrazne odlišný výkon. Platí to v súťaži aj v tréningu. Tenis mi zároveň dal osobnú skúsenosť so stavmi, v ktorých výkon prebiehal s minimálnou potrebou intenzívnej vedomej kontroly. Pohyb bol plynulý, presný a účinný, pričom subjektívny pocit úsilia bol v nepomere k náročnosti výkonu. Začal som sa pýtať, prečo ten istý človek niekedy funguje veľmi efektívne s nízkou mierou vedomého riadenia, zatiaľ čo inokedy si podobná činnosť vyžaduje výraznú kontrolu, sebasledovanie a regulačné úsilie. Súčasne ma zamestnávala iná otázka: prečo mnohí ľudia nedokážu dlhodobo udržať zmenu stravovania, pohybových návykov či spôsobu fungovania vo vzťahoch, hoci ju považujú za dôležitú a úprimne sa o ňu usilujú? Zaujímalo ma, čo človeku umožňuje lepšie si uvedomovať vlastné konanie, porozumieť faktorom, ktoré ovplyvňujú jeho reakcie, a pružnejšie reagovať na aktuálne požiadavky situácie. Tento záujem postupne presiahol oblasť jednotlivých návykov a začal sa týkať širšej otázky využívania ľudského potenciálu v športe, práci, medziľudských vzťahoch a každodennom živote. Pri výnimočnom športovom výkone aj pri dlhodobej zmene správania sa do centra pozornosti dostávala rovnaká otázka. Nielen to, čo človek robí a aký výsledok dosahuje, ale aj akým spôsobom je jeho správanie regulačne organizované, aké telesné a mentálne nároky tento spôsob regulácie vytvára, ako prebieha následná obnova a do akej miery je takéto fungovanie dlhodobo udržateľné a primerané individuálnym možnostiam a požiadavkám situácie. Odpovede hľadám cez štúdium, výskum, systematické pozorovanie, pedagogickú prax a kritické porovnávanie vlastných skúseností s vedeckými poznatkami. Tento proces ma priviedol k interocepcii, teda k spracovaniu informácií o vnútornom stave organizmu, a k prediktívnemu spracovaniu. Z ich prepájania vzišiel Predictive-Interoceptive Processing Model, PIP model. 💡 Interocepcia je vnímanie vnútorného stavu tela. Tlak, tep, dýchanie, napätie čriev, hlad alebo únava. Signály z tela nevstupujú do mozgu ako pasívne dáta. Podieľajú sa na regulácii pozornosti, nálady a rozhodovania. --- **Ako by ste PIP model vysvetlili laikovi?** Záleží nielen na tom, čo robíme, ale aj na tom, ako pri tom reagujeme na vlastné očakávania, signály tela a situáciu, v ktorej sa nachádzame. Podobný výsledok totiž môžeme dosiahnuť s veľmi rozdielnou mierou úsilia, napätia a vyčerpania. Ide o to rozvíjať svoj potenciál bez zbytočného preťažovania a zároveň si dlhodobo udržať telesnú aj duševnú rovnováhu a schopnosť zotaviť sa. --- **Ako vyzerá rozdielna "cena" tej istej činnosti v praxi?** Predstavme si dvoch ľudí pri rannom behu. Jeden vníma rytmus pohybu, dych aj okolie a priebežne prispôsobuje tempo svojim možnostiam, terénu a aktuálnemu stavu. Druhý neustále kontroluje hodinky, porovnáva sa so svojím najlepším výkonom a každé spomalenie chápe ako zlyhanie. Alebo sa v myšlienkach opakovane vracia k pracovným problémom či konfliktom vo vzťahoch. Navonok môžu odbehnúť rovnakú vzdialenosť za rovnaký čas, ale vnútorná cena ich výkonu môže byť odlišná. PIP predpokladá, že nadmerné sebahodnotenie, neustála kontrola či opakovanie znepokojujúcich myšlienok bez posunu k riešeniu pridávajú záťaž nad rámec samotného behu. Z pohľadu modelu je preto žiaduce zostať v kontakte s prítomným prežívaním pohybu. Nejde o potláčanie myšlienok. Ide o to, aby nás opakované obavy a sebahodnotenie nepohltili natoľko, že prestávame vnímať signály tela a aktuálnu situáciu a primerane na ne reagovať. Pri hodnotení týchto rozdielov treba zohľadniť aj ďalšie faktory, napríklad spánok, zdravotný stav, trénovanosť či aktuálnu životnú situáciu. Tie môžu zvládanie záťaže a následné zotavenie podporovať alebo sťažovať. Človek si môže všímať, koľko telesného aj mentálneho úsilia ho činnosť stojí, či po nej dokáže uvoľniť napätie a ako sa zotavuje. Dôležité je aj to, či má dlhodobo kapacitu a chuť v nej pokračovať. Samotná únava po náročnom výkone nie je známkou zlej regulácie. Rozhoduje jej primeranosť vzhľadom na záťaž a možnosti človeka, priebeh zotavenia a dlhodobá udržateľnosť. --- **Čo podľa modelu rozhoduje o tom, či sa zmena udrží?** PIP upozorňuje na to, či je spôsob uskutočňovania zmeny dlhodobo zvládnuteľný. Človek môže mať dobrý zámer, ale napĺňať ho spôsobom, ktorý vyžaduje neustály vnútorný boj, kontrolu, potláčanie únavy či dokazovanie sebe alebo okoliu, že to zvládne. Taká zmena môže byť krátkodobo úspešná a zároveň dlhodobo krehká. Zámer by mal poskytovať smer a ponechávať priestor na prispôsobenie aktuálnym možnostiam a okolnostiam. Podstatné je vynakladať úsilie primerané tomu, čo činnosť a požadovaný výsledok skutočne vyžadujú. Aj veľké úsilie môže byť potrebné a primerané. Dodatočný tlak, obavy zo zlyhania či nutkavé sebahodnotenie však podľa modelu pridávajú zbytočnú záťaž a zužujú pozornosť natoľko, že človek menej citlivo vníma signály tela a meniace sa podmienky. Namiesto reagovania na aktuálnu situáciu sa potom snaží za každú cenu naplniť svoju predstavu. V modeli preto zdôrazňujem schopnosť prispôsobiť nároky situácii, rozpoznať preťaženie a po prerušení sa k činnosti vrátiť. Úprava plánu nemusí byť zlyhaním. Môže byť prejavom účinnej regulácie, ktorá umožňuje pokračovať dlhodobo. Súčasťou účinnej regulácie je aj uvedomovať si, čo môžem zmeniť, čo môžem ovplyvniť len čiastočne a čomu sa potrebujem prispôsobiť. Pracovné podmienky, rodinné povinnosti či zdravotný stav predstavujú okolnosti a výzvy, na ktoré reagujem. Podstatné je rozpoznať reálne možnosti konania a podľa nich upraviť postup, vrátane zmeny podmienok tam, kde je to možné. Tak môžem svoje úsilie smerovať tam, kde má zmysel, namiesto vyčerpávajúceho zápasu s tým, čo momentálne zmeniť nedokážem. --- **Čím sa PIP líši od existujúcich prístupov?** PIP nadväzuje na existujúce vedecké poznatky a prepája ich okolo otázky, ako je ľudské správanie regulované, aké nároky táto regulácia kladie na organizmus a čo znamená pre zdravie, výkon, zotavenie a dlhodobú rovnováhu. Prediktívne spracovanie a aktívna inferencia ponúkajú vysvetlenia vzťahu medzi očakávaniami, vnímaním, telesnými procesmi a konaním. Výskum všímavosti upozorňuje na význam kvality pozornosti a spôsobu, akým človek pristupuje k vlastnej skúsenosti. Modely zmeny správania podrobne skúmajú úlohu motivácie, zámerov, cieľov, identity, návykov a podmienok prostredia. Tieto prístupy poskytujú dôležité východiská aj pre PIP. PIP rozlišuje medzi tým, čo chce človek dosiahnuť a aký význam tomu pripisuje, a spôsobom, akým svoje zámery uskutočňuje. Pýta sa tiež, ako sa tieto zámery a významy utvárajú a menia vo vzájomnom pôsobení predchádzajúcich skúseností, očakávaní, telesných signálov a aktuálnej situácie. Rovnaký zámer či podobne silná motivácia totiž môžu viesť k navonok podobnému správaniu, ktoré sa však líši vnútorným napätím, potrebou kontroly, pružnosťou a nárokmi na zotavenie. Osobitosťou PIP je snaha tieto súvislosti systematicky prepojiť prostredníctvom regulačnej efektivity. Tá neznamená robiť všetko s minimálnou námahou. Aj veľmi intenzívny výkon môže byť primeraný. Podstatné je, či vynaložené úsilie zodpovedá nárokom situácie, či ho človek dokáže pružne prispôsobovať a či si zachováva schopnosť zotaviť sa a ďalej rozvíjať svoj potenciál. Vedecký prínos modelu bude závisieť od toho, či pomôže vysvetliť a predpovedať aj to, čo existujúce prístupy zatiaľ dostatočne nezachytávajú. --- **Prečo sa používajú dva názvy modelu?** V skorších textoch sa objavuje názov Primed Interoceptive Processing. V monografii používam Predictive-Interoceptive Processing, ktorý presnejšie vyjadruje širší rámec modelu: vzájomné pôsobenie predchádzajúcej skúsenosti, očakávaní a spracovania informácií z tela. Slovo primed zdôrazňuje, ako nás predchádzajúce skúsenosti pripravujú na určitý spôsob reagovania. Slovo predictive vystihuje širšiu úlohu očakávaní pri organizovaní vnímania a konania. Pre aktuálnu podobu modelu preto používam názov uvedený v monografii. Pri odkazoch na skoršie publikácie zostáva zachované ich pôvodné označenie. ![Konceptuálna schéma PIP modelu](https://altky.sk/content/images/2026/10/pip-schema.jpg) Konceptuálna schéma PIP modelu. Zdroj: Ivan Uher. --- **Ako možno model otestovať a čo by ho mohlo vyvrátiť?** Jednou z možností je sledovať toho istého človeka pri porovnateľnej úlohe v rôznych podmienkach. Napríklad pri pohybovej úlohe môžeme meniť spôsob zadania a spätnej väzby tak, aby jedna podmienka viac podporovala sebahodnotenie a druhá sústredenie na samotnú činnosť. Musíme však overiť, či sme skutočne zmenili predpokladaný spôsob regulácie. Nestačilo by merať len výsledok. Sledovali by sme aj subjektívne úsilie, fyziologickú reakciu a zotavenie, prípadne následný spánok a ochotu pokračovať. Žiadny samostatný údaj, napríklad hodnota variability srdcovej frekvencie, nie je priamym meradlom PIP. Vyššiu regulačnú efektivitu by naznačovalo napríklad zvládnutie porovnateľne náročnej úlohy pri zachovanej kvalite výkonu, menšom pretrvávajúcom napätí a priaznivejšom zotavení. Model by bol oslabený, keby sa jeho navrhované regulačné režimy nedali spoľahlivo odlíšiť alebo keby pri kvalitných opakovaných skúškach neprinášali predpovede nad rámec kondície, motivácie, stresu a ďalších známych faktorov. Také výsledky by si vyžadovali jeho úpravu, prípadne odmietnutie konkrétnych hypotéz. --- **Čo je dnes podložené a čo zostáva hypotézou?** Vedecké poznatky ukazujú, že pozornosť, očakávania a emocionálne prežívanie sú obojsmerne prepojené s telesnými procesmi a spoločne sa podieľajú na regulácii správania a reakcií na záťaž. Výskum stresu a alostázy významne rozvíjal Bruce McEwen. Jeho práce ukazujú, že reakcie umožňujúce adaptáciu môžu pri dlhodobom preťažovaní prispievať aj k opotrebovaniu organizmu a zdravotným problémom. Výskum všímavosti podporuje význam spôsobu, akým venujeme pozornosť vlastnej skúsenosti. Klinická štúdia Elizabeth Hogeovej a kolegov preukázala účinnosť štruktúrovaného programu všímavosti pri zmierňovaní úzkostných porúch. Výskumy Ellen Langerovej a Alie Crumovej poukazujú na význam mentálneho nastavenia, očakávaní a interpretácie situácie pre správanie, telesné reakcie a niektoré zdravotné ukazovatele. Tieto zistenia však neznamenajú, že zdravie je iba otázkou presvedčenia alebo pozitívneho myslenia. Chronická záťaž nemusí vyplývať iba z fyzických nárokov. Výskum opakovaných obáv a ruminácie ukazuje, že zaoberanie sa záťažovou situáciou v myšlienkach môže predlžovať stresovú aktiváciu aj pred udalosťou alebo po jej skončení. Túto súvislosť podporuje aj metaanalýza Cristiny Ottavianiovej a kolegov. Pre zdravie je preto relevantná nielen intenzita reakcie, ale aj jej trvanie a možnosť následného zotavenia. Výskum flow podporuje pozitívny vzťah medzi hlbokým ponorením do činnosti a výkonom, ako ukázala metaanalýza Harrisa a kolegov. Flow však automaticky nezaručuje najvyšší možný výkon a samotná súvislosť ešte neurčuje, čo je príčinou a čo následkom. Významnú úlohu zohráva aj životný štýl. Spánok, pohyb, stravovanie a sociálne vzťahy môžu podporovať alebo sťažovať adaptáciu a obnovu síl. PIP model tieto poznatky prepája prostredníctvom regulačnej efektivity. Hypotézou zostáva, či navrhované spôsoby regulácie dokážu nad rámec už známych faktorov vysvetliť a predpovedať rozdiely v nákladoch činnosti, zotavení a dlhodobej udržateľnosti správania. Podložené sú teda viaceré východiská modelu. Ich konkrétne prepojenie v PIP modeli potrebuje samostatné empirické overenie. --- **Čo môže učiteľ, tréner, lekár alebo rodič urobiť inak už dnes, aj bez ďalšieho výskumu?** Učiteľ, tréner, lekár alebo rodič môže rozšíriť otázku "Splnil človek úlohu?" o ďalšie otázky: "Ako efektívne ju zvládol? V akom mentálnom nastavení, s akým prežívaním a s akým úsilím? A zostáva mu kapacita pokračovať a ďalej sa rozvíjať?" Výsledok je dôležitý, ale rovnako podstatný je spôsob, akým ho človek dosahuje. Učiteľ si môže všímať, či žiak pri dobrom výsledku zároveň nepracuje pod trvalým strachom z chyby alebo potrebou dokazovať svoju hodnotu. Tréner môže popri samotnom výkone sledovať aj regulačný režim športovca: či koná pružne a bezprostredne v reakcii na aktuálnu situáciu, alebo jeho výkon nadmerne ovplyvňuje vedomá kontrola, očakávania, obavy z chyby a priebežné sebasledovanie. Môže si všímať, do akej miery výkon vychádza z bezprostredného vnímania situácie a telesných informácií a do akej miery ho preberá nadmerná mentálna kontrola. Lekár si môže viac všímať nielen samotné zdravotné správanie pacienta, ale aj mentálne nastavenie a regulačné procesy, ktoré ho sprevádzajú. Môže sledovať, či pacient zostáva prevažne v režime obáv, ruminácie a neustáleho hodnotenia svojho stavu, alebo dokáže primerane vnímať telesné signály, rozlišovať ich význam a reagovať na ne bez nadmernej kontroly. Cieľom pritom nie je zvýšiť sebapozorovanie ako také. Ide o to podporiť presnejšie a funkčnejšie vnímanie vlastného stavu a pružnejšiu reguláciu správania. Rodič môže dieťaťu pomáhať rozpoznávať vlastné možnosti, zvládať primerané výzvy a rozlišovať medzi potrebným úsilím a zbytočným vnútorným tlakom. Takýto prístup neznamená očakávať, že každá činnosť bude príjemná alebo ľahká. Dôležité je, či námaha zodpovedá situácii, či človek dokáže svoj postup pružne upraviť a či má priestor na zotavenie. Vnímanie vlastného prežívania má slúžiť ako zdroj informácií pre reguláciu. Nemá sa zmeniť na ďalšiu povinnosť neustále sa kontrolovať. Tieto postupy nie sú výlučným objavom PIP modelu. Model ich prepája otázkou, ako podporovať optimálny výsledok vzhľadom na možnosti človeka a požiadavky situácie, rozvíjať jeho potenciál a zároveň zachovávať dlhodobú udržateľnosť, telesnú aj duševnú rovnováhu. --- **Ak dvaja ľudia dosiahnu rovnaký výsledok, prečo je dôležité, akým spôsobom ho dosiahli? Akú úlohu zohrávajú regulačné náklady, obnova rovnováhy a dlhodobá udržateľnosť výkonu?** Niekto by mohol namietať: ak dosiahnem rovnaký výsledok, prečo by malo záležať na tom, koľko úsilia ma to stojí? Človek predsa potrebuje ciele, disciplínu a niekedy musí v živote jednoducho bojovať. Súhlasím, že úsilie, cieľavedomosť a schopnosť zvládať náročné situácie sú nevyhnutnou súčasťou života. PIP model však kladie ďalšiu otázku: za akú cenu je daný výsledok dosiahnutý? Z regulačného hľadiska totiž dva navonok rovnaké výsledky nemusia byť biologicky ani psychologicky rovnocenné. Jeden človek môže určitý výkon dosiahnuť pri primeranej mobilizácii zdrojov a následne sa efektívne zotaviť. Iný môže rovnaký výsledok dosiahnuť prostredníctvom intenzívnej vedomej kontroly, výkonovo orientovaných očakávaní, dlhodobého vnútorného napätia a vysokej regulačnej záťaže. Organizmus neustále reaguje na požiadavky prostredia a prostredníctvom homeostatických a alostatických mechanizmov sa usiluje udržiavať alebo obnovovať funkčnú rovnováhu. Krátkodobá aktivácia a zvýšené úsilie preto nie sú problémom. Môžu byť potrebné a adaptívne. Rozhodujúce je, či je aktivácia primeraná situácii a či po nej nasleduje dostatočná obnova. 💡 Alostatická záťaž je opotrebovanie organizmu, ktoré vzniká, keď je systém dlhodobo vystavený zvýšeným nárokom bez dostatočnej obnovy. Krátkodobá aktivácia je normálna a potrebná. Problém vzniká vtedy, keď sa nároky kumulujú a telo sa nestíha zotaviť. Ak vysoká regulačná záťaž pretrváva dlhodobo bez primeraného zotavenia, môže sa kumulovať alostatická záťaž, znižovať regulačná flexibilita a postupne obmedzovať funkčná kapacita organizmu. Chronický stres a nedostatočná obnova sú zároveň spojené so zvýšeným rizikom viacerých zdravotných problémov. PIP model preto nekladie proti sebe výkon a pohodu ani cieľavedomosť a rovnováhu. Pýta sa, či človek dokáže dosahovať požadovaný výsledok spôsobom, ktorý je primeraný situácii, regulačne efektívny a dlhodobo udržateľný. Nejde teda iba o otázku "Dosiahol som cieľ?". Rovnako dôležitá je otázka: "Aké zdroje som na jeho dosiahnutie musel mobilizovať, ako rýchlo sa dokážem zotaviť a môžem takto fungovať aj dlhodobo?" --- **Kde možno získať knihu a čo by ste chceli dosiahnuť po jej vydaní?** Kniha The Predictive-Interoceptive Processing Model: Regulatory Efficiency, Allostatic Load, and Human Health Behavior je uvedená na stránke vydavateľstva Ethics Press, kde čitatelia nájdu možnosti objednania a informácie o tlačenej aj elektronickej verzii. Mojou ambíciou je, aby sa PIP model stal východiskom pre konkrétne výskumné projekty. Identifikujem príležitosti na spoluprácu v psychológii, športe, rehabilitácii, vzdelávaní aj zdravotníctve. Chcem porozumieť, za akých podmienok človek dosahuje optimálny výkon, rozvíja a využíva svoj potenciál, primerane sa zotavuje a dokáže v činnosti dlhodobo pokračovať pri zachovaní telesnej aj duševnej rovnováhy, a tým prispievať ku kvalite života a jeho dĺžke. Som otvorený spolupráci s výskumníkmi, odborníkmi z praxe aj záujemcami z radov laickej verejnosti, ktorí chcú prispieť k rozvoju a kritickému posudzovaniu modelu. Či už prostredníctvom výskumu, odborných skúseností, alebo otázok a podnetov z každodenného života. Ďalší rozvoj PIP modelu si vyžaduje systematickú formuláciu výskumných otázok a empiricky testovateľných hypotéz. --- PIP model predstavujeme ako nový autorský rámec autora. Nechceme ho podávať ako ustálený vedecký konsenzus. #### Autor ![Portrét Doc. PaedDr. Ivan Uher, MPH, PhD.](https://altky.sk/content/images/2026/10/ivan-uher.jpg) Doc. PaedDr. Ivan Uher, MPH, PhD.Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach [ORCID](https://orcid.org/0000-0002-8598-8577?ref=altky.sk) #### Kniha The Predictive-Interoceptive Processing Model Ivan Uher The Predictive-Interoceptive Processing ModelIvan UherVydavateľ: Ethics Press • Rok: 2026 Monografia predstavuje PIP model: regulačnú efektivitu, alostatickú záťaž a správanie súvisiace so zdravím. [Ethics Press](https://ethicspress.com/products/the-predictiveinteroceptive-processing-model?ref=altky.sk)