Reforma zahraničnej pomoci: Amerika na prvom mieste

V najnovšej epizóde podcastu „Interesting Times“ Rossa Douthata z New York Times sa objavil Jeremy Lewin, zástupca administrátora Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID). Lewin, ktorý sa do Trumpovej administratívy dostal cez iniciatívu Elona Muska známu ako „Oddelenie pre vládnu efektivitu“ (DOGE), predstavil radikálnu zmenu v americkej zahraničnej politike. Namiesto tradičnej humanitárnej pomoci prichádza filozofia „Amerika na prvom mieste“, ktorá uprednostňuje obchodné dohody a budovanie infraštruktúry. Tento posun vyvoláva zásadnú otázku: Aká je dnes úloha a morálna povinnosť Ameriky voči zvyšku sveta?

Kľúčové poznatky

• Reforma cez „šokovú terapiu“: Jeremy Lewin bol poverený reštrukturalizáciou USAID, agentúry, ktorú považoval za „nezodpovednú“ a nekonajúcu v súlade s národnými záujmami USA. Presadzoval rýchle a rázne zmeny s cieľom prekonať zakorenenú byrokraciu.
• Koniec „globálneho humanitárneho komplexu“: Lewin kritizuje starý model zahraničnej pomoci, ktorý podľa neho slúžil viac záujmom medzinárodných organizácií a mimovládnych skupín než americkým daňovým poplatníkom alebo samotným prijímajúcim krajinám.
• Prioritou je obchod, nie pomoc: Nová stratégia sa zameriava na bilaterálne obchodné dohody, ekonomické partnerstvá a investície do tvrdej infraštruktúry. Cieľom je premeniť závislé krajiny na sebestačných ekonomických partnerov.
• Alternatíva voči Číne: Tento nový prístup je prezentovaný ako humánnejšia a efektívnejšia alternatíva k čínskemu „vykorisťovateľskému“ modelu investícií v rozvojových krajinách.
• Prehodnotenie humanitárnych programov: Programy ako PEPFAR (Prezidentský núdzový plán pre pomoc pri AIDS) sú podľa Lewina prehodnocované, pretože sa stali „nafúknutými“. Cielená a život zachraňujúca pomoc má pokračovať, no musí byť efektívnejšia a nesmie vytvárať dlhodobú závislosť.

Z ministerstva efektivity na čelo USAID

Príbeh Jeremyho Lewina je sám o sebe zaujímavý. Bývalý právnik zo súkromného sektora sa rozhodol vstúpiť do štátnej služby z presvedčenia, motivovaný podporou Donalda Trumpa a sklamaním z politiky Bidenovej administratívy. Jeho vstupenkou bola iniciatíva známa ako DOGE (Department of Government Efficiency), ktorú viedol Elon Musk s cieľom priniesť do vládnych štruktúr efektivitu a myslenie zo súkromného sektora.

Práve vďaka tejto skúsenosti bol Lewin poverený jednou z najnáročnejších úloh: reformou USAID. Tvrdí, že agentúra dlhodobo fungovala bez reálnej zodpovednosti voči prezidentovi a americkým občanom. Jej priority sa často nezhodovali s národným záujmom USA. Preto bola podľa neho potrebná rýchla a zásadná zmena, aj za cenu krátkodobých turbulencií, aby sa dosiahlo generačné prehodnotenie zahraničnej politiky.

„Amerika na prvom mieste“: Nová filozofia zahraničnej pomoci

Jadrom Lewinovej vízie je implementácia princípu „Amerika na prvom mieste“ do zahraničnej pomoci. Tento koncept odmieta myšlienku, že USA majú neobmedzenú povinnosť financovať humanitárne projekty po celom svete bez ohľadu na vlastné záujmy. Namiesto toho sa kladie dôraz na pragmatizmus a vzájomnú výhodnosť.

Čo to znamená v praxi?

1. Od grantov k investíciám: Namiesto poskytovania nenávratných grantov sa USA budú sústrediť na podporu bilaterálnych obchodných dohôd a investícií do infraštruktúry (cesty, prístavy, energetické siete). Takéto projekty majú priamy ekonomický prínos pre obe strany.
2. Boj proti závislosti: Cieľom nie je udržiavať krajiny v stave závislosti od pomoci, ale pomôcť im postaviť sa na vlastné nohy a stať sa silnými obchodnými partnermi.
3. Konkurencia Číne: Administratíva vníma tento model ako priamu odpoveď na čínsku iniciatívu „Jeden pás, jedna cesta“, ktorú považuje za nástroj na vytváranie dlhových pascí a politického vplyvu. Americký prístup má byť transparentnejší a udržateľnejší.

A čo humanitárna pomoc?

Najkontroverznejšou časťou tejto reformy sú nevyhnutné škrty v tradičných humanitárnych programoch. Lewin ako príklad uvádza program PEPFAR, ktorý bol v minulosti oslavovaný za záchranu miliónov životov v Afrike v boji proti AIDS. Podľa neho sa však časom stal príliš rozsiahlym a neefektívnym.

Zároveň ubezpečuje, že cielená, život zachraňujúca pomoc bude pokračovať. Dôraz sa však kladie na efektivitu, merateľné výsledky a predchádzanie dlhodobej závislosti. Každý vynaložený dolár musí byť podľa neho posudzovaný cez optiku toho, čo je najlepšie pre americký národný záujem.

Zamyslenie na záver

Transformácia americkej zahraničnej pomoci pod vedením ľudí ako Jeremy Lewin predstavuje jeden z najvýraznejších politických posunov súčasnosti. Na jednej strane stojí pragmatický argument, že štát má primárne slúžiť svojim občanom a zahraničná politika má byť nástrojom na presadzovanie národných záujmov. Snaha o budovanie sebestačných partnerov namiesto závislých príjemcov pomoci znie logicky a v kontexte globálnej súťaže s Čínou aj strategicky.

Na druhej strane sa ozývajú kritické hlasy, ktoré tento prístup vnímajú ako ústup od globálnej zodpovednosti a morálneho líderstva. Obávajú sa, že zameranie na obchod a infraštruktúru pôjde na úkor najzraniteľnejších skupín, ktoré sú odkázané na okamžitú humanitárnu pomoc. Otázkou zostáva, či je možné nájsť rovnováhu medzi národným záujmom a globálnou solidaritou, alebo či sme svedkami začiatku novej éry, v ktorej bude platiť tvrdý pragmatizmus.

Odkazy:

• Celý prepis rozhovoru si môžete prečítať na stránkach The New York Times (v angličtine): https://www.nytimes.com/2025/07/31/opinion/doge-foreign-aid-jeremy-lewin.html

Približne 258 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.29 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.