Rastliny a tradícia: Živý archív pre budúcnosť

V fascinujúcom vystúpení na TEDxLagosSalon Jonn Gale predstavila nový pohľad na tradíciu, archívy a náš vzťah k rastlinám. Namiesto vnímania tradície ako niečoho z minulosti nás vyzýva, aby sme ju videli ako silu, ktorá nás vedie do budúcnosti. Gale poukazuje na potrebu prehodnotiť spôsob, ako uchovávame a zdieľame botanické poznatky – tradičné znalosti spojené s rastlinami versus vedecké poznatky z oblasti botaniky. Jej práca sa zameriava na vytváranie živých archívov, ktoré spájajú generácie, komunity a ekosystémy, čím ponúka alternatívu k tradičným, statickým archívom.

Kľúčové poznatky

• Tradícia ako spojnica: Gale nás učí vnímať tradíciu nie ako relikt minulosti, ale ako dynamickú silu, ktorá prepojuje generácie a formuje budúcnosť.
• Rope vs. vrstvy: Inšpirovaná prácou antropológa Tima Ingolda, Gale porovnáva vnímanie generácií ako vrstiev (ako sedimenty) s obrazom prepletených nití loptu – nepretržitého spojenia.
• Živý archív: Gale navrhuje vytvorenie živého archívu, ktorý nie je len uložením informácií, ale priestorom pre intergeneráciu a vzájomné učenie sa.
• Ekotón ako metafora: Ekotón – zóna medzi dvoma ekosystémami – slúži Gale ako metafora pre archív, ktorý je plný adaptibility, spolupráce a odolnosti.
• Prepojenie tradičnej a vedeckej botaniky: Je potrebné prekonať odcudzenie medzi tradičnými znalosťami o rastlinách a vedeckou botanikou a vytvoriť priestor pre ich vzájomné obohacovanie.

Tradičné poznanie vs. Veda: Dva pohľady na svet rastlín

Gale rozlišuje dva odlišné prístupy k poznaniu o rastlinách. Prvým je tradičná botanika, ktorá sa spolieha na priame skúsenosti s ekosystémami a prepojená je so systémom rodinných väzieb a kultúrnych presvedčení. Táto vedomosť sa dedí ústne, prostredníctvom praktických aktivít ako sú rituály, remeslá a učenie od starších generácií. Je hlboko zakorenená v konkrétnom mieste a komunitách.

Na druhej strane stojí vedecká botanika (botanika), ktorá sa opiera o písomné zdroje a materiálne zbierky – herbáre, katalógy a systematické klasifikácie rastlín. Hoci táto metóda umožňuje pochopenie evolúcie rastlín a ich vzájomných vzťahov, často vedie k odtrhnutiu od prírody a marginalizácii tradičných foriem poznania. Gale poukazuje na to, že botanika v minulosti prispela k vykorisťovaniu domorodých komunít a biopirátstvu – neetickému získavaniu rastlín a ich genetického materiálu bez spravodlivého odškodnenia pôvodných obyvateľov.

Herbáre: Mrazivce tradičnej botanickej vedy?

Herbáre, zbierky usušených a uložených rastlín, predstavujú pre Gale symbol straty tradičných znalostí. Hoci sú herbáre cenným zdrojom informácií o rastlinách, často ignorujú kontext a históriu spojenú s nimi. Zatiaľ čo sa usilovne zachováva fyzická forma rastliny, takmer všetky príbehy a zručnosti, ktoré boli prepojené s jej využívaním, sú stratené. Gale vidí v herbároch pripomienku stratenej histórie a vyzýva k zmene paradigmy – od statických archívov k živým priestorom pre výmenu a učenie sa.

Živý archív: Priestor pre dialóg a budúcnosť

Gale pracuje na vytvorení živého botanického archívu v Oregoni, ktorý je založený na rozhovoroch s miestnymi obyvateľmi – školákmi, lekárnikmi, umelcami a kuchármi. Tieto rozprávania o rastlinách sú prepojené s fyzickým priestorom – záhradou, ktorá sa nachádza medzi umeleckým rezidenčným domom, komerčnou zeleninovou farmou a cestou spájajúcou dediny. Záhrada je navrhnutá ako ekotón – zóna prechodu medzi dvoma ekosystémami, ktorá podporuje adaptabilitu, spoluprácu a odolnosť.

V tomto archíve budú rastliny označené nielen vedeckými menami, ale aj miestnymi názvami a QR kódmi, ktoré odkazujú na digitálny katalóg obsahujúci osobné príbehy, zmyslové skúsenosti a ďalšie informácie o tradičnom využívaní rastlín. Gale verí, že takýto prístup umožní etickejšie zdieľanie a uchovávanie botanických poznatkov a prispeje k holistickému a prepojenému vzťahu k prírode.

Odporúčania a úvahy

Jonn Gale nám ponúka silný argument pre potrebu prehodnotenia nášho prístupu k tradícii, archívom a rastlinám. Je dôležité si uvedomiť, že tradičné poznanie nie je len reliktom minulosti, ale zdrojom múdrosti a inovácií, ktorý môže prispieť k riešeniam dnešných výziev – od klimatických zmien po stratu biodiverzity. Vytvorenie živých archívov, ktoré spájajú rôzne formy poznania a podporujú dialóg medzi generáciami a komunitami, je nevyhnutné pre udržateľnú budúcnosť.

Zdroje

• TEDxLagosSalon 2025: https://www.ted.com/tedx
• AHRC/CHASE (Arts and Humanities Research Council / Centres for Doctoral Training Scheme): Informácie o financovaní výskumu Jonn Gale.

Približne 156 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.78 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.