Prvý zaznamenaný prípad: Hviezda pohlcuje planétu – NEUVERITEĽNÉ OBJAVY JAMESA WEBBA
Hvezdné divadlo: Pozorovanie, ako hviezda pohlcuje planétu, prepisuje naše poznatky o vesmíre. Vzdialených 12 000 svetelných rokov prebieha fascinujúca udalosť zachytená teleskopom Jamesa Webba.
V nekonečnom vesmíre sa deje veľa fascinujúcich javov. Jedným z nich je udalost, ktorú astronómovia nedávno sledovali v rámci projektu James Webb Space Telescope (JWST). Táto udalosť sa týka hviezdy vzdialenej približne 12 000 svetelných rokov, ktorá pohltila jednu zo svojich planét – a to prebiehalo oveľa zvláštnejším spôsobom, ako sme si doteraz mysleli.
Kľúčové poznatky
- Objav v rámci projektu ZTF: V roku 2020 zaznamenalo zariadenie Zwicky Transient Facility neobvyklý žiariaci výbuch, ktorý trval šesť mesiacov.
- Nové odhalenia JWST: Teleskop Jamesa Webba odhalil, že pohlcovaná planéta nepatrila k červenej gigante, ako sa pôvodne predpokladalo, ale k oranžovému trpaslíkovi typu K.
- Scenár pohltenia: Planéta sa stala obeťou pomalého zmenšujúceho sa obehu, počas ktorého sa dostatočne priblížila ku hviezde a následne bola pohltená.
Odhalenia projektu ZTF z roku 2020
Nezvyčajné výbuchy energie, akých sme svedkami pri novách alebo supernovách, môžu byť spôsobené aj inými javmi. V prípade udalosti ZTF SLRN 2020 sa preukázalo, že sa jednalo o udalosť „sublumínovej červenej novy“. Trvala šesť mesiacov, no nie dostatočne jasne na to, aby ju bolo možné považovať za tradičnú novu či supernovu, s absenciou RTG a gama žiarenia. Vedci napokon usúdili, že sa pravdepodobne jedná o hviezdu, ktorá pohltila blízku planétu.
Zásadný prínos JWST
Teleskop Jamesa Webba poskytol nový pohľad na túto udalosť. Ukázalo sa, že hviezda, ktorá pohltila planétu, nebola stará červená obor, ale skôr mladý oranžový trpaslík, ktorý môže žiť až 70 miliárd rokov. To znamená, že planéta bola pohltená v dôsledku zmenšujúcej sa obežnej dráhy, pričom sa postupne přibližovala, až bola nakoniec celá pohltená hviezdou.
Ako vlastne hviezda pohlcuje planétu?
Tento proces sa začína pôsobením gravitačnej interakcie medzi hviezdou a planétou. Ak je planéta veľmi blízko, ako v prípade tzv. „horúcich Jupiterov“, jej obežná dráha sa postupne zmenšuje. Planéty môžu vytvárať dlhé plynové chvosty, keď sa ich atmosféra odparuje. V záverečnej fáze sa planéta zrazí s povrchom hviezdy, čo spôsobí zvýšenie jej jasnosti a uvoľnenie rozsiahlych plynových oblakov.
Futuristické zamyslenie: Aké záhady naša Slnečná sústava ešte ukrýva?
Objav pohlcovania planéty hviezdou má ďalekosiahle dôsledky pre pochopenie našej vlastnej slnečnej sústavy. V minulosti sa predpokladá, že sa tu mohli nachádzať „horúce Jupitery“ alebo „mini-Neptuny“ — planéty bežne objavované v iných sústavách. Ale kam zmizli? Bolo možné, že ich naše Slnko tiež pohltilo? Pokrok pozorovaní môže jedného dňa priniesť odpoveď na tieto otázky.
Odkazy na dôležité štúdie
Pozorovanie, ako hviezda pohlcuje planétu, nás neustále podnecuje k ďalšiemu bádaniu a odhaľovaniu vesmírnych záhad. Každý nový objav nám poskytuje hlbší pohľad do dynamického chodu vesmíru, ktorý je plný neuveriteľných fenoménov čakajúcich na svoje vysvetlenie. S ďalšími výskumami z projektov ako JWST sa priestor pre nové objavy len a len rozširuje.
Približne 145 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.73 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()