Profesor Hrabovecová o histórii, akademickej slobode a Vatikáne

V rozhovore s profesorkou Emíliou Hrabovecou, PhD., z Univerzity Komenského sa dozvedáme fascinujúce príbehy jej kariéry, od úvodného záujmu o históriu až po rozsiahly výskum vatikánskej diplomacie. Profesorka Hrabovecová zdieľa svoje skúsenosti s akademickou mobilitou, dôležitosťou mentorstva a metodologickými rozdielmi medzi prírodnými vedami a históriou. Rozhovor ponúka pohľad na jej intelektuálnu cestu a zdôrazňuje potrebu kritického myslenia a angažovanosti u mladých ľudí.

Kľúčové poznatky

• Akademická sloboda: Profesorka Hrabovecová sa po piatich semestroch štúdia na Univerzite Komenského rozhodla emigrovať do Nemecka, aby získala väčšiu akademickú slobodu a mohla sa venovať svojmu výskumu.
• Freiburgská univerzita: Popisuje Universität Freiburg ako svoju druhú alma mater, ktorá kladie dôraz na nezávislé myslenie a písanie namiesto memorovania.
• Výskum Sudeten nemeckého exilu: Jej dizertačná práca sa venovala citlivému problému exilu Sudetóncov z Československa.
• Vatikánska diplomacia: Neskôr sa jej výskum zameral na vatikánsku diplomaciu, čo ju doviedlo k rozsiahlemu štúdiu vo Vatikánskych archívoch.
• Dôležitosť mentorstva: Profesor Hrabovec zdôrazňuje význam prítomnosti mentora v akademickom rozvoji.
• Kritické myslenie a angažovanosť študentov: Podporuje aktívne zapojenie študentov do výskumu, kladie dôraz na otázky a prácu s primárnymi zdrojmi.

Akademická cesta a vatikánske archívy

Profesor Hrabovec opisuje svoje štúdium na Univerzite Komenského ako prvý krok k jej vášni pre históriu. Následná emigrácia do Nemecka a štúdium na Universität Freiburg, ktorú charakterizuje ako "Humboldtian" univerzitu, predstavovali zásadný bod v jej akademickej kariére. Táto univerzita kladie dôraz na nezávislé myslenie a písanie, čo profesor Hrabovec považuje za kľúčové pre rozvoj kritického myslenia.

Jej dizertačná práca sa venovala problematike exilu Sudetóncov z Československa – téme politicky citlivej už v tom období. Neskôr sa jej záujem presunul k výskumu Vatikánskej diplomacie, čo ju doviedlo k rozsiahlemu štúdiu vo Vatikánskych archívoch počas 90. rokov. Táto práca zahŕňala rozsiahly prieskum dokumentov týkajúcich sa reakcií pápeža Pia X. a Benedicta XV. na politické zmeny po prvej svetovej vojne a kolapse Rakúsko-Uhorska.

Profesor Hrabovec získala habilitáciu, čo jej umožnilo pokračovať v akademickej kariére a publikovať svoju dizertačnú prácu v niekoľkých vydaniach. Jej výskum sa neustále rozvíjal smerom k histórii Cirkvi, s dôrazom na vatikánsku diplomaciu a učenie pápežov.

Medzinárodná mobilita a návrat do Slovenska

Po získaní habilitácie profesor Hrabovec prijímala pozície hosťujúcej profesorky na rôznych inštitúciách po celej Európe, pričom si udržiavala stabilnú pozíciu v rakúskej univerzite. V roku 2005 sa rozhodla s manželom vrátiť do Slovenska, aby ich deti boli slovenskými občanmi. Následne sa vrátila na Univerzitu Komenského v Bratislave, kde pôsobí ako profesorka dodnes.

Súčasný výskum a pohľad na mladých ľudí

Profesor Hrabovec sa momentálne venuje výskumu vatikánskej diplomacie týkajúcej sa strednej a východnej Európy, najmä počas medzivojennej doby. Študuje tiež pomoc Vatikánu utečencov po druhej svetovej vojne a internacionalizáciu politík Svätej stolice v organizáciách ako je Organizácia Spojených národov. Okrem toho sa zaoberá vzťahom medzi náboženstvom a národnou identitou.

V rozhovore tiež vyjadrila obavy o nedostatok odolnosti a podpory u mladých ľudí v súčasnej spoločnosti, pričom zdôraznila potrebu väčšieho vedenia a mentorstva. Podobne ako pri vedeckom výskume, aj študenti by mali byť povzbudzovaní k tomu, aby si kládli vlastné otázky a aktívne pracovali s primárnymi zdrojmi.

Zameranie na prácu s archívnymi dokumentami

Profesor Hrabovec sa špecializuje na prácu s archívnymi dokumentami, čo jej umožňuje hlbšie pochopiť historické udalosti z perspektívy súčasníkov. Jej rozsiahly výskum vo Vatikánskych archívoch je dôkazom jej oddanosti histórii a jej schopnosti odhaliť skryté príbehy minulosti.

Odporúčania a zamyslenia

Rozhovor s profesorkou Hrabovecou nás nabáda k zváženiu dôležitosti akademickej slobody, mentorstva a kritického myslenia. Je to pripomienka toho, že história nie je len o memorovaní faktov, ale aj o pochopení komplexnosti ľudských spoločností a vzťahov medzi náboženstvom a identitou.

Zdroje

• Emília Hrabovec - Wikipédia
• Vydavateľstvo Univerzity Komenského: [Slovensko a Svätá stolica očami vatikánskych prameňov](link na knihu, ak je dostupný)
• Vydavateľstvo Univerzity Komenského: [Slovensko a Svätá stolica v kontexte vatikánskej východnej politiky](link na knihu, ak je dostupný)

Približne 134 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.67 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.