Prišli sme na stopu mimozemskému životu? Nie tak rýchlo…

Pred niekoľkými dňami zaplnili médiá titulky, ktoré oslavovali „revolučný moment“: možné stopy života na vzdialenej exoplanéte K2-18b. Vedci z Cambridge University využili údaje z teleskopu Jamesa Webba a odhalili prítomnosť dimetylsulfidu (DMS) v atmosfére tejto planéty. Na Zemi je tento chemický zlúčenina produkovaná výlučne životom, čo oprávnene vzbudilo pozornosť. Ale je to naozaj taká senzácia, ako sa na prvý pohľad zdá?

Kľúčové poznatky

• Dimetylsulfid (DMS): Skleníkový plyn, na Zemi produkovaný hlavne mikroorganizmami v oceánoch, detegovaný v atmosfére K2-18b.
• K2-18b: Exoplanéta o rozlohe približne 2,6-krát väčšej ako Zem, s vodíkom bohatou atmosférou a teplotami mierne nad bodom mrazu.
• Spektroskopia: Technika využívaná na analýzu svetla prechádzajúceho atmosférou planéty, umožňujúca identifikáciu prítomných chemikálií.
• Nízka štatistická významnosť: Detekovaný signál je slabý s významnosťou len okolo štatistického trojsigmatu, čo zodpovedá nízkej úrovni dôveryhodnosti.

Čo vieme o exoplanéte K2-18b?

K2-18b patrí do fascinujúceho sveta exoplanét, ktoré nás svojou nepolapiteľnou povahou neprestávajú prekvapovať. Táto planéta je zaradená do triedy tzv. Hycean svety, čo znamená, že je veľká a obklopuje ju vodíková atmosféra nad vodným oceánom. Hoci táto koncepcia znie ako niečo z vedeckofantastického filmu, vďaka teleskopu Jamesa Webba vieme o tejto planéte viac než kedykoľvek predtým.

Spektroskopia: Okno do atmosfér hviezdne vzdialených planét

Veda, ktorá nám umožňuje zisťovať zloženie atmosfér vzdialených planét, sa nazýva spektroskopia. Teleskop Jamesa Webba vykonáva túto činnosť tým, že analyzuje svetlo prechádzajúce atmosférou planéty pri jej prechode pred hviezdou. Svetlo sa rozkladá na spektrum, v ktorom sa objavujú absorpčné čiary - "pečate" prítomných chemických látok.

Opatrný optimizmus: Prečo je skepticizmus na mieste

Napriek úžasným titulkom je nutné zachovať opatrnosť. Prvý náznak prítomnosti DMS v atmosfére K2-18b vzbudzuje otázky, ale nejde o definitívny dôkaz života. Viaceré vedecké práce naznačujú, že DMS sa môže tvoriť aj abiogenézne, teda bez účasti života, napríklad pri kometárnych kolíziách alebo za nejasných prebiotických podmienok.

Záver: Hľadanie života pokračuje

Príbeh K2-18b nám pripomína jedinečnosť vedeckého bádania. Výskum života mimo Zeme je zložitá mozaika dicsonancie a zvedavosti, ktorá občas vedie k predčasným záverom. Veda nie je rýchlovka; je to pomalý, no fascinujúci proces skúmania a overovania. Ako veda napreduje, snažme sa zachovať otvorenú myseľ a pamätať si, že každý objav spolu s neistotou nás približuje k pravde.

Dôležité odkazy

• New York Times článok: „Hlas o živote na vzdialenej planéte“
• Abiogenézny pôvod DMS: https://iopscience.iop.org/article/10.3847/2041-8213/adafa7

Pri tejto téme nezabudnime na slová Richarda Feynmana: "Prvý princíp vedy je, že nesmiete klamať sami sebe – a vy ste tá najľahšie oklamateľná osoba." V nej stále platí, že najlepší spôsob, ako hľadať odpovede, je nenechať sa uniesť nadšením, ale dôkladne skúmať a objavovať pravdu krok za krokom.

Približne 143 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.72 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.