Premenili dejiny dekolonizácie svet?
Dekolonizácia nebola definitívnym zlomom, ako si myslíme. Proces bol komplexnejší a prepojený s globalizáciou, pričom trvajúce nerovnosti dokazujú, že koniec impérií svet fundamentálne nezmenil.
Prednáška Martina Thomasa pre Gresham College sa ponorila do fascinujúcej otázky, či dekolonizácia skutočne „premenila svet“. Thomas argumentuje, že hoci koniec európskych impérií predstavoval významný zlom v dejinách, proces dekolonizácie bol oveľa komplexnejší a menej definitívny, ako si často myslíme. Prednáška skúma rôzne aspekty tohto procesu, od politickej nezávislosti až po ekonomické a sociálne dedičstvá kolonializmu, pričom zdôrazňuje prepojenosť dekolonizácie s globalizáciou a trvajúce nerovnosti.
Kľúčové poznatky
- Dekolonizácia presahuje politickú nezávislosť: Skutočná dekolonizácia si vyžaduje nielen odovzdanie moci, ale aj riešenie hlboko zakorenených nerovností a dedičstva kolonializmu.
- „Long 1960s“: Toto obdobie bolo charakteristické revolučnou aktivitou a vzostupom „tretieho sveta“, čo viedlo k pokusom o prehodnotenie globálnych ekonomických pomerov.
- Neúspech NIEO: Zlyhanie Nového medzinárodného hospodárskeho poriadku (NIEO) v roku 1974 signalizovalo koniec tohto obdobia a ukázalo limity pokusov o rebalancovanie globálnej ekonomickej moci.
- Prepojenosť dekolonizácie a globalizácie: Kolaps koloniálneho systému vytvoril priestor pre integráciu trhov a kultúrnu výmenu, čím sa dekolonizácia stala neoddeliteľnou od globalizácie.
- Trvajúce dedičstvá: Socioekonomické nerovnosti (dĺžka života, chudoba) a kultúrne dedičstvá (rasizmus, marginalizácia) svedčia o tom, že koniec impérií nepriniesol fundamentálnu zmenu sveta.
Dejiny dekolonizácie: Viac ako len odovzdanie moci
Martin Thomas v prednáške rozlišuje medzi rôznymi typmi impérií – pozemnými (napr. Rusko, Čína) a oceánskymi (predovšetkým európske, neskôr Japonsko a USA). Oceánske impériá zohrávali kľúčovú úlohu v dejinách dekolonizácie. Termín „dekolonizácia“ pritom nebol počas samotného procesu široko používaný; zahŕňal odstup od vlády, prechod k národnej moci, tlaky studenej vojny a riešenie nárokov menšín.
Po prvej svetovej vojne sa objavili pokusy o sebazákonernosť, ktoré však neboli realizované pre mnohých v „globálnom juhu“. Vznik Organizácie Spojených národov (OSN) v roku 1945 a jej prvotné členstvo 51 štátov znamenalo výrazný nárast suverénnych národov na svete.
Antikolonializmus ako prepojenie hnutia
Prednáška zdôrazňuje, že odpor voči kolonializmu prekračoval konkrétne národné formy a podporoval transnacionálnu solidaritu medzi antikoloniálnymi hnutiami. Hnutia za nezávislosť sa často spájali s morálnou zodpovednosťou a prejavovali sa aj prostredníctvom spotrebiteľských bojkotov, napríklad bojkotu juhoafrických citrusových plodín.
Ekonomické dedičstvá a limity suverenity
Thomas poukazuje na komplexný vzťah medzi dekolonizáciou a kapitalistickou globalizáciou (ale aj socialistickým internacionalizmom). Existujúce globálne ekonomické prepojenia – pohyb kapitálu, komunikácia, migrácia – podkopávali pokusy o nezaradenie sa a revolučné postkoloniálne videnia. Zlyhanie NIEO bolo čiastočne spôsobené týmito trvalými globálnymi ekonomickými silami.
Aj dobre mienené rozvojové úsilia antikoloniálnych lídrov často záviseli od zahraničnej pomoci, čo udržiavalo formy vplyvu a záväzkov. Politická suverenita sama o sebe nestačila na zastavenie kapitalistickej globalizácie. Trvajúce štruktúry impérií, ako sú zahraničné investície a zameranie sa na exportnú produkciu, pretrvávali nerovnosti medzi „severom“ a „juhom“.
Zostáva veľa práce: Prečo dekolonizácia nepremenila svet?
Záver prednášky je jasný: koniec európskych impérií síce predstavoval významnú zmenu, ale nedokázal fundamentálne premeniť svet. Socioekonomické nerovnosti a kultúrne dedičstvá kolonializmu – ako napríklad rakovina rasizmu a marginalizácia – svedčia o tom, že proces dekolonizácie je stále neukončený. Je potrebné pokračovať v kritickom preskúmaní dejín kolonializmu a jeho trvajúceho dedičstva, aby sme mohli lepšie porozumieť súčasnému svetu a budovať spravodlivejšiu budúcnosť.
Odporúčania na ďalšie štúdium
- Thomas, Martin. The End of Empires and a World Remade: A Global History of Decolonization. Princeton University Press, 2024.
- Gresham College website: https://www.gresham.ac.uk/watch-now/world-decolonization
Približne 171 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.86 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Hodnotenie článku:
Premenili dejiny dekolonizácie svet?
Zdôvodnenie: Článok analyzuje dekolonizáciu komplexne, zohľadňuje politické, ekonomické a sociálne aspekty. Prepojenie s globalizáciou a trvajúce nerovnosti sú dobre vysvetlené.
Zdôvodnenie: Prednáška je podložená odborníkom a cituje relevantné zdroje. Argumentácia je logická, komplexná a zohľadňuje rôzne aspekty dekolonizácie. Informácie sú presné a relevantné.
Zdôvodnenie: Článok prezentuje komplexný pohľad na dekolonizáciu s viacerými argumentmi a historickými faktami. Zdá sa byť objektívny a vyvážený, bez zjavných manipulatívnych techník alebo silnej zaujatosti.
Zdôvodnenie: Prednáška analyzuje komplexnosť dekolonizácie a poukazuje na pretrvávajúce nerovnosti. Hoci primárne kritizuje, naznačuje potrebu ďalšieho preskúmania a budovania spravodlivejšej budúcnosti.
Zdôvodnenie: Článok analyzuje historický proces dekolonizácie a jeho ekonomické dôsledky bez explicitného politického posudzovania. Zameriava sa na komplexnosť problému a trvajúce nerovnosti, čo naznačuje mierne liberálny pohľad.
Komentáre ()