Prelomenie štvrtého zvukového múru: Paradox kinematickej hudby podľa Miltona Mermikidesa

Objavte, ako filmová hudba prekračuje hranice príbehu, vytvára nové emocionálne dimenzie a mení divákov zo sledovateľov na aktívnych účastníkov kinematografického sveta!

Prelomenie štvrtého zvukového múru: Paradox kinematickej hudby podľa Miltona Mermikidesa
Photo by Tymur Kuchumov/Unsplash

Filmy a hudba k nim patria neodmysliteľne k sebe. Je to jazyk plný emócií, ktorý, hoci sme sa ho nikdy neučili, intuitívne rozumieme. Tak ako včely s ich svadobným tancom komunikujú so svojím úľom, alebo ako veľryby prenášajú cez piesne celé kultúrne dedičstvá, tak aj my ľudia sme s hudobným vyjadrovaním spätí, nie len čo sa týka strojov alebo zvierat, ale predovšetkým cez naše príbehy a fiktívne svety.

Kľúčové poznatky

Hudba na obrazovke ako jazyk: Screen music (filmová hudba) patrí medzi pokročilé formy vyjadrenia, ktoré prechádzali zásadným vývojom od nemých filmov až po moderné technológie ako Dolby Atmos, ktoré diváka obalujú zvukom zo všetkých strán.

Prelomenie štvrtého múru: Historicky bola filmová hudba vždy „zvonka“ príbehu, čoby akýsi vysvetľovací prvok. Prelomenie štvrtého múru, ktorým sa postavy prihovárajú priamo divákom, bolo využité ako komická, tak aj dramatická pomôcka.

Diagetička a extradiagetička: Vysvetlenie dvoch svetov – sveta postáv na obrazovke (diagetička) a sveta divákov zvonka (extradiagetička) – umožňuje tvorcom manipulovať s emóciami a interpretáciami dejov.

Fantastická medzera: Tento koncept zahŕňa možnosti prelínania hudby medzi diagetičkou a extradiagetičkou, ako napríklad v snímke "Shawshank Redemption" alebo "The Truman Show", kde tieto vrstvy vytvárajú hlbší emocionálny zážitok.

Evolúcia vizuálneho a zvukového príbehu

Milton Mermikides nás prostredníctvom svojej prednášky prevedie vývojom vizuálneho storytellingu od prvých filmových krokov, kedy mala kamera len pár snímok a obraz bol tichým svedkom dejov. S príchodom synchronizovaného zvuku sa film transformoval na komplexné dielne narácie, kde zvuk začal zohrávať rovnocennú úlohu s obrazom.

Diegetická hranica a moc filmovej hudby

Diegetická hranica predstavuje jednu z najsofistikovanejších aspektov filmovej produkcie. Skúma schopnosť hudby navigovať medzi naratívnymi a metanaratívnymi prvkami, vytvárajúc emocionálne plynulý zážitok. Táto dynamika nám umožňuje rozpoznať hudobné motívy spojené s postavami, kultúrnym kontextom a časovými snímkami.

Technologické pokroky a imerzia

S modernými technológiami ako virtuálna realita a interaktívne videohry dochádza k rozpadu tradičných hraníc obrazovky, pričom používateľ nie je len sledovateľom príbehu, ale môže do neho aktívne vstupovať a meniť ho.

Záver a odporúčanie

Prednáška Miltona Mermikidesa nám ukazuje, ako je možné prolínanie muzikality a filmovej vrstvy, čo dáva vznik emocionálnym hĺbkam a komplexnostiam, o ktorých sme predtým ani len netušili. Hudba v kinematografii má moc nielen dopĺňať obrazy, ale aj samostatne komunikovať s divákmi na osobnej úrovni. Odporúčame sledovať filmy so zameraním na zvukové prejavy, aby ste plne docenili tento umelcovský zámer.

Dôležité odkazy

V prípade záujmu o ďalšie takéto prednášky odporúčame navštíviť webovú stránku Gresham College, ktorá je domovom množstva fascinujúcich prednášok dostupných pre verejnosť.

Približne 75 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.38 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Mastodon