Prehodnocovanie pôvodu tektoniky platní

Nedávno som mala možnosť sledovať fascinujúcu prednášku Naomi Oreskesovej v Kráľovskej inštitúcii, ktorá vrhá nový pohľad na to, ako sme pochopili pohyb zemskej kôry. Prednáška sa zaoberala históriou tektoniky platní a spochybňovala rozšírený názor, že vojenská podpora výskumu oceánov bola hlavným faktorom v jej vzniku. Oreskesová argumentuje, že myšlienky o pohybe kontinentov a konvekčných prúdoch v zemskom plášti existovali už v 30-tych rokoch minulého storočia, no vojenská tajnosť tieto poznatky potlačila a oddialila vedecký pokrok o celé desaťročia.

Kľúčové poznatky

Prednáška priniesla niekoľko zásadných zistení:

• Historický kontext: Filozofia vedy sa tradične sústreďovala na odôvodňovanie vedeckých teórií, nie na to, ako vznikli. Oreskesová sa zaujíma o „kontext objavenia“ – proces, ako vedci k určitým myšlienkam dospeli.
• Predchádzajúce návrhy: Alfred Wegener už v roku 1915 navrhol teóriu posunu kontinentov a hovoril aj o možných mechanizmoch, vrátane konvekčných prúdov. Arthur Holmes a John Joellie tiež v 20-tych rokoch uvažovali o podobnom mechanizme založenom na rádiogénnom žiarení.
• Vojenská tajnosť ako prekážka: Druhá svetová vojna priniesla rozsiahlu vojenskú klasifikáciu, ktorá zabránila publikovaniu dôležitých dát a spomalila vývoj tektoniky platní o desiatky rokov.
• Dôležitosť otvorených dát: Harry Hess, významný geofyzik, sa po vojne usilovne snažil o deklasifikáciu oceánografických dát, pretože veril, že len tak môžu vedci maximalizovať pokrok v poznaní.

Od Wegenera k Hessovi: Cesta k pochopeniu pohybu platní

História tektoniky platní nie je príbeh jednoduchého objavenia, ale skôr séria náhlych posunov a prekážok. Alfred Wegenerova teória posunu kontinentov bola v 30-tych rokoch síce zaujímavá, no chýbal jej presný mechanizmus. Hoci Wegener hovoril o konvekčných prúdoch, jeho myšlienky boli často odmietané kvôli nedostatku priamych dôkazov.

V nasledujúcich desaťročiach sa objavili ďalšie nápady, napríklad fyzikálny model Davida Griggsa z roku 1938, ktorý demonštroval procesy ako hrubnutie kôry, zlomy a vulkanizmus prostredníctvom konvekcie. Avšak vojnová klasifikácia znemožnila vedcom zdieľať svoje poznatky a spolupracovať.

Harry Hess po vojne sa stal hlavným obhajcom deklasifikácie oceánografických dát. Upozornil na to, že utajovanie informácií bráni vedeckému pokroku a že len otvorené zdieľanie „prvoradových“ (základných faktických) dát umožní čo najväčšiemu počtu vedcov študovať a posúvať vedu dopredu. Jeho argument bol jednoduchý: utajené informácie sú bezcenné, ak ich nikto nevie a nemôže o nich diskutovať.

Vojenská tajnosť a jej dôsledky

Prednáška Oreskesovej zdôraznila, ako vojenská tajnosť v skutočnosti bránila vedeckému pokroku. Vedci boli nútení pracovať oddelene, bez možnosti diskusie a spolupráce s kolegami. Hessova vlastná práca na tektonike platní stagnovala až dovtedy, kým sa jeho práce nezverejnili a nezačali o nich diskutovať iní vedci.

Príklad USS San Francisco z roku 2005, keď ponorka narazila do neznámej podmorskej hory, ilustruje Hessov argument: utajené informácie sú bezcenné, ak ich nikto nevie a nemôže o nich diskutovať.

Paleomagnetizmus a ďalšie dôkazy

Napriek prekážkam sa v 50-tych a 60-tych rokoch objavili dôležité dôkazy podporujúce teóriu pohybu kontinentov. Britskí geofyzici (Blackett, Runcorn, Irving) prostredníctvom paleomagnetických štúdií dokázali pohyb kontinentov v minulosti. Tie isté poznatky potvrdili aj práce Brucea Hazena a Marie Tharpovej, ktoré demonštrovali existenciu podmorských hŕb a súvisiacu seizmickú aktivitu. Avšak aj oni museli svoje dáta upraviť, aby získali povolenie na publikáciu od námorníctva.

Zhrnutie a úvahy

Prednáška Naomi Oreskesovej je silným pripomínaním toho, že vedecký pokrok nie je vždy lineárny proces. Vojenská tajnosť a nedostatok otvorenej komunikácie môžu vážne brániť vedeckému poznaniu. Dôležitosť otvorených dát a spolupráce medzi vedcami je nespochybniteľná. História tektoniky platní nám ukazuje, že aj keď myšlienky existujú, ich realizácia závisí od prostredia, v ktorom sa rozvíjajú.

Referencie

• The Royal Institution: https://www.rigb.org/
• Naomi Oreskes: https://environment.harvard.edu/people/faculty/naomi-oreskes

Približne 177 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.89 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.