Prečo Západ nedokončil dekolonizáciu?

Nedávno som si pozrel zaujímavý webinár z iniciatívy Multipolar Peace Network Initiative, v ktorom sa Radhika Desai a Jeffrey Sachs rozprávali o príčinách súčasných konfliktov a geopolitickej nerovnováhy. Desaiová predstavila svoj pohľad na kapitalizmus a imperializmus, ktorý odmieta tradičné realistické a liberalistické vysvetlenia. Sachs zase doplnil analýzu o ekonomickú stránku veci a poukázal na dôležitosť štátnej regulácie trhu. V tomto článku sa zameriame na kľúčové myšlienky Desaiovej, ktoré sú pre pochopenie súčasného diania v medzinárodných vzťahoch veľmi cenné.

Kľúčové poznatky

• Imperializmus je neoddeliteľnou súčasťou kapitalizmu: Desaiová tvrdí, že imperializmus nie je len výsledkom agresívnych záujmov štátov, ale nevyhnutným dôsledkom fungovania kapitalistického systému.
• „Globalizácia“ je zavádzajúci pojem: Termín „globalizácia“ skôr zakrýva regionálne dynamiky a bráni nám položiť správne otázky o hospodárskych tokoch a mocenských štruktúrach.
• USA sa spoliehajú na militarizmus kvôli ekonomickej slabosti: Klesajúca ekonomická atraktivita USA vedie k rastúcej závislosti od militarizmu, aby si udržali vplyv.
• Štát musí regulovať trhy: Trhy fungujú najlepšie, keď sú správne riadené štátom pre podporu konkurencieschopnosti a priemyselnej politiky.
• Kontrola nad korporáciami je kľúčová: Otázka znie: Kto kontroluje korporácie – štát alebo oni samotné? V USA to sú korporácie, v Číne štát.

Desaiova kritika tradičných teórií medzinárodných vzťahov

Desaiová začína kritikou realistickej teórie, ktorá tvrdí, že všetky štáty sa snažia o moc a dominanciu. Podľa nej je to skôr zásterka pre americký imperializmus a nezohľadňuje ani správanie sa nekapitalistických štátov, ani fakt, že národné záujmy sú často ovládané korporáciami.

Odmieta aj liberalistickú teóriu „globalizácie“, ktorá tvrdí, že slobodný trh vedie k prosperite a mieru. Desaiová argumentuje, že história ukazuje opak – slobodné trhy boli skôr nástrojom imperializmu. Podobne kritizuje aj teórie o americkej hegemónii, ktoré podľa nej nedokážu vysvetliť nárast Číny a multipolaritu sveta.

Historický materializmus a geopolitická ekonomika

Desaiová sa opiera o historický materializmus, ktorý kladie dôraz na materiálne podmienky života a ich vplyv na spoločnosť. Kritizuje neoklasickú ekonómiu za to, že ignoruje štát a jeho úlohu v medzinárodných vzťahoch. Podľa nej je imperializmus neoddeliteľnou súčasťou kapitalizmu a vyžaduje si nielen prijímanie prebytočných komodít a kapitálu od okrajových národov, ale aj ich výlučnú ekonomickú exploatáciu.

Nárast multipolarity a socialistické alternatívy

Desaiová poukazuje na to, že svet sa stal multipolárny už v 19. a začiatku 20. storočia s industrializáciou mimo Európy a USA. Rast socialistických štátov (ZSSR, Čína) a welfare reformy v rozvinutých krajinách boli reakciou na posilnenie robotníckej triedy a anticolonialistické hnutia.

Neoliberalizmus ako neúspešné riešenie

Desaiová vidí neoliberalizmus ako podvod, ktorý zhoršil monopolizáciu, viedol k stagnácii a financializácii. Financializácia bola dôležitá pre prežitie dolára, ale teraz je ohrozená infláciou.

Súčasná geopolitická situácia a budúcnosť kapitalizmu

Podľa Desaiovej je budúcnosť kapitalizmu závislá od medzinárodného rozloženia moci. Zdôrazňuje dôležitosť „geopolitickej ekonomiky“ – prístupu, ktorý kombinuje politickú ekonómiu a geopolitiku a zameriava sa na organizáciu materiálneho života v spoločnosti.

India: Rast bez skutočného blahobytu?

Desaiová vyjadruje obavy ohľadom rastúcich ekonomických štatistík Indie, ktoré podľa nej môžu byť nafúknuté a uprednostňujú aktivity korporácií pred celkovým hospodárskym blahobytom.

Závery a odporúčania

Analýza Radhiky Desaiovej nám ponúka alternatívny pohľad na súčasné medzinárodné vzťahy, ktorý je kritický voči tradičným teóriám a zdôrazňuje dôležitosť štátnej regulácie trhu a kontroly nad korporáciami. Je potrebné si uvedomiť, že „globalizácia“ nie je neutrálny proces a že imperializmus je neoddeliteľnou súčasťou kapitalistického systému.

Pre Slovensko je dôležité sledovať vývoj geopolitickej situácie a hľadať spôsoby, ako sa chrániť pred negatívnymi dopadmi globalizácie a imperializmu. Zároveň by sme mali podporovať štátnu reguláciu trhu a posilňovať národný priemysel.

Dôležité odkazy:

• Multipolar Peace Network Initiative
• Radhika Desai – Manitoba University (hľadajte na stránke univerzity)
• Jeffrey Sachs – Columbia University (hľadajte na stránke univerzity)

Približne 193 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.97 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.