Prečo vedci nedokážu znovu postaviť kameru Polaroid?
Prečo vedci nedokážu znovu postaviť jednoduchú kameru Polaroid? Podľa Césara Hidalga je to preto, že poznanie nie je len informácia, ale živý systém vyžadujúci neustálu prácu a skúsenosti. Rast poznania podlieha zákonitostiam a je uložený v ľuďoch, nie v návodoch.
Viete, čo by bolo ťažšie ako poslať raketu na Mesiac? Zrekonštruovať jednoduchú kameru Polaroid. Zdá sa to absurdné, no podľa knihy Césara Hidalga „Nekonečná abeceda a strata vedomostí“ je to presne tak. V tomto článku si rozoberieme kľúčové myšlienky z jeho diskusie o tom, ako poznanie rastie, šíri sa a aký má význam pre ekonomiku a inovácie.
Kľúčové poznatky
- Poznanie nie je len informácia: Nie je to súbor dát, ktoré si môžeme stiahnuť alebo skopírovať. Je to komplexný systém, ktorý potrebuje správne prostredie a neustálu prácu, aby prežil.
- Zákonitosti v poznaní: Podobne ako fyzika má svoje zákony, aj rast, šírenie a hodnotenie poznania podliehajú určitým vzorom.
- Embodied knowledge (zahrnuté poznanie): Skutočné poznanie sa nachádza v ľuďoch, tímoch a organizáciách, nie v knihách alebo návodoch. Je to praktická zručnosť získaná priamo skúsenosťou.
- Architektonická inovácia: Zmeny v technológiách často vyžadujú prekonštrukciu celých systémov, čo môže viesť k pádu firiem, ktoré sa držia starých modelov.
- Ekonomická komplexita: Čím viac rôznych zručností a odvetví má krajina, tým väčší potenciál pre budúci ekonomický rast.
Rast poznania: Viac ako len informácia
Predstavte si, že chcete naučiť niekoho jazdiť na bicykli. Môžete mu dať všetky možné teoretické informácie o fyzike pohybu, aerodynamike a mechanike. Ale to ešte neznamená, že bude vedieť jazdiť! Skutočné poznanie – ako udržiavať rovnováhu, riadiť sa a efektívne šliapnuť do pedálov – získava len prostredníctvom praxe a skúseností.
César Hidalgo argumentuje, že poznanie nie je len informácia uložená v knihách alebo na počítačoch. Je to živý systém, ktorý rastie, mení sa a šíri sa cez ľudí, organizácie a nástroje. A tento proces podlieha určitým zákonitostiam, ktoré môžeme študovať a využívať.
Samuel Slater a dôležitosť praktických zručností
Príklad Samuela Slatera, ktorý v 18. storočí tajne odcestoval z Anglicka do Ameriky s plánmi na výrobu textilu, ilustruje tento bod dokonale. Nešiel tam len so znalosťou technológií, ale aj s praktickými zručnosťami a skúsenosťami získanými priamo v továrni. Tieto „embodied knowledge“ (zahrnuté poznanie) boli ťažko prenosné len prostredníctvom písomných pokynov – museli byť priamo demonštrované a naučené.
Architektonická inovácia: Prečo staré firmy padajú?
Predstavte si, že ste majiteľom spoločnosti vyrábajúcej kočiary. Investovali ste do výroby kvalitných drevených kolies. Potom sa objavia pneumatiky – spočiatku horšie a drahšie. Ale postupne sa zlepšujú a stávajú sa efektívnejšími. Ak sa budete naďalej držať drevených kolies, vaša spoločnosť pravdepodobne padne.
Tento jav, nazývaný architektonická inovácia, ukazuje, že nové technológie často vyžadujú prekonštrukciu celého systému – nielen vylepšenie existujúcich komponentov. Staré firmy, ktoré sa držia starých modelov, majú problém prispôsobiť sa a nakoniec prehrávajú s novými hráčmi.
Nekonečná abeceda: Ekonomická komplexita a budúcnosť rastu
César Hidalgo vyvinul koncept „nekonečnej abecedy“, ktorý meria ekonomickú komplexitu krajiny na základe počtu rôznych zručností a odvetví, ktoré má. Čím viac „písmen“ (zručností) má krajina, tým väčší potenciál pre budúci rast. Krajiny s vysokým príjmom, ale nízkou komplexitou, ako napríklad Katar, môžu byť v budúcnosti zraniteľné, ak ich primárny zdroj – ropa – vyschne.
LLM a kolektívna inteligencia: Nástroje, nie zdroje poznania
Hidalgo vidí Large Language Models (LLM) – teda pokročilé jazykové modely ako ChatGPT – nielen ako zdroje informácií, ale predovšetkým ako nástroje na zlepšenie kolektívnej inteligencie a učenia. Nie sú to nositelia poznania samé osebe, ale pomáhajú nám ho efektívnejšie využívať a šíriť.
Záverečné úvahy: Poznanie je krehká vec
Z celého rozhovoru vyplýva, že poznanie nie je statická entita, ktorú si môžeme uložiť a neskôr použiť. Je to živý systém, ktorý potrebuje neustálu prácu, skúsenosti a správne prostredie, aby prežil. Pochopenie týchto zákonitostí nám môže pomôcť lepšie riadiť ekonomiku, podporovať inovácie a zabezpečiť budúcnosť rastu. A možno aj raz dokážeme znovu postaviť kameru Polaroid – ak sa naučíme správne chápať svet poznania.
Zdroje
- Originálne video
- Nekonečná abeceda
- César A. Hidalgo @cesifoti na X
- MLST ReScript
- amazon.com
- Amazon.com
- Amazon.com
- Amazon.com
- web.stanford.edu
- dash.harvard.edu
- výskum.net
- výskum.net
- dn790007.ca.archive.org
- pdodds.w3.uvm.edu
- web.stanford.edu
- Veľké jazykové modely a vznik: Perspektíva komplexných systémov
- Samuel Slater – Wikipédia
- sony.com
- Corradino D’Ascanio a jeho návrh skútra Vespa
- thebhc.org
Hodnotenie článku:
Prečo vedci nedokážu znovu postaviť kameru Polaroid?
Knihy v článku
Približne 264 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.32 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()