Prečo sú vesmírne plány Jeffa Bezosa rozumnejšie než plány Elona Muska?
Jeff Bezos plánuje obývateľné štruktúry na obežnej dráhe a presun priemyslu do vesmíru s komerčnou víziou, ktorá môže predčiť Muskovu kolonizáciu Marsu. Čítajte ďalej!
V súčasnom vesmírnom závode sa pozornosť sveta sústreďuje prevažne na Elona Muska a jeho ambiciózny cieľ vytvoriť kolóniu na Marse. Avšak jeho konkurent, zakladateľ Amazonu Jeff Bezos, postupne stáva významnou silou vo vesmírnom priemysle s plánmi, ktoré nie sú o nič menej odvážne. Zatiaľ čo Musk zameriava svoju víziu na vytváranie životných podmienok na planéte vzdialenej milióny kilometrov od Zeme, Bezos sa sústreďuje na budovanie obývateľných štruktúr priamo v obežnej dráhe Zeme. Tento článok objasní, prečo je Bezosova vízia nielen fascinujúca, ale aj komerčne zmysluplná.
Kľúčové poznatky
- Jeff Bezos a Blue Origin: Zakladateľ Amazonu založil v roku 2000 spoločnosť Blue Origin, ktorá sa zameriava na suborbitálne lety a vývoj opakovane použiteľných rakiet.
- Vesmírne plány: Bezos chce vybudovať obrovské obývateľné štruktúry v obežnej dráhe, inšpirované Gerardom O’Neillom, a presunúť ťažký priemysel do vesmíru.
- Nové technológie: Spoločnosť Blue Origin vyvinula raketu New Glenn, ktorá používa metán ako palivo a dokáže dopraviť až 45 metrických ton na nízku obežnú dráhu Zeme.
- Porovnanie s dielami Elona Muska: Zatiaľ čo SpaceX má v porovnaní s Blue Origin náskok v reálnych letoch, Bezosove plány majú dlhodobý komerčný potenciál.
Bezos a jeho vesmírna vízia
Jeff Bezos, známy ako zakladateľ Amazonu, už v roku 2000 položil základy svojich vesmírnych ambícií založením Blue Origin. Táto spoločnosť sa primárne sústreďuje na suborbitálne lety, ktoré umožňujú krátke výlety k okraju vesmíru. Napriek tomu, že tieto lety momentálne slúžia predovšetkým pre boháčov túžiacich po zážitku stavu bez tiaže, skutočná vízia Bezosa siaha oveľa ďalej.
Bezos chce vybudovať obývateľné mestá priamo v obežnej dráhe Zeme, inšpirované konceptom fyzika Gerarda O’Neilla. Tieto obrovské rotujúce valce by mohli poskytnúť miliónom ľudí umelú gravitáciu prostredníctvom centripetálnej sily a vytvoriť tak nové životné priestory mimo našu planétu.
Vesmírne technológie Blue Origin
Kľúčovým technologickým úspechom Blue Origin je vývoj rakety New Glenn, ktorá svojimi parametrami konkuruje SpaceX. Raketa s výškou 98 metrov a nosnosťou 45 metrických ton na nízku obežnú dráhu používa na pohon metán. Teoreticky by metán mal poskytnúť lepší pomer hmotnosti a ťahu, ako aj čistejšie spaľovanie.
Napriek oneskoreniam v štarte New Glenn, ktorý bol pôvodne naplánovaný na rok 2021, sa teraz čaká na jeho prvý testovací let. Pre porovnanie, SpaceX už viac než dekádu pravidelne vypúšťa rakety, avšak Bezosova vízia má potenciál zmeniť vesmírny priemysel z dlhodobejšej perspektívy.
Porovnanie s ambíciami Elona Muska
Elon Musk a SpaceX majú jasno mrakasto vzdialený cieľ - vytvorenie kolónie na Marse, čo je cesta dlhá 7 až 9 mesiacov. Sám Musk priznáva, že tento plán nemá komerčný zmysel. Na druhej strane, Bezosove plány sú založené na ekonomickej realizovateľnosti - presunúť ťažký priemysel do vesmíru by mohol jedného dňa umožniť ťažiť zdroje z mesiaca alebo asteroidov a vykonávať energeticky náročnú prácu v obiehajúcej orbite pomocou obrovských solárnych panelov.
Ak sa nám podarí zredukovať náklady na vesmírne lety a uľahčiť cestovanie, môžeme začať vidieť realizáciu Bezosových vízií.
Záverečné úvahy
Bezosove plány na budovanie rotačných staníc v obežnej dráhe Zeme a presun ťažkého priemyslu do vesmíru môžu byť kľúčom k riešeniu niektorých environmentálnych problémov, ktoré nás tlačia na našej planéte. Zatiaľ čo Elon Musk a jeho plány na kolonizáciu Marsu sú rovnako fascinujúce, Bezosove vízie majú silnejšie komerčné základy, ktoré by mohli prispieť k dlhodobejšiemu a trvalo udržateľnému využívaniu vesmírneho priestoru.
Dôležité odkazy
Pre tých, ktorí sú nadšení vesmírom a jeho nekonečnými možnosťami, ostáva otázka: Ktorá z vízií, Muska či Bezosa, obohatí našu budúcnosť najvýraznejšie? Rozhodne sa máme na čo v nasledujúcich desaťročiach tešiť.
Približne 46 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.23 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()