Prečo Spojenci obsadili Irán počas druhej svetovej vojny?

Úvod

V júli 1941 sa na rozľahlých planinách Iránu odohrávali udalosti, ktoré mnohí nečakali. Sovietske a britské jednotky sa spojili v historicky nezvyčajnom ťažení cez hranice Iránu. Prečo sa dvaja odvekí rivalovia rozhodli spojiť sily a obsadiť neutrálny štát? V druhej svetovej vojne, najdeštruktívnejšom konflikte v dejinách, zohral Irán kľúčovú strategickú úlohu. Tento článok sa zameriava na dôvody invázie a dôležité vplyvy, ktoré na to viedli.

Kľúčové poznatky

• Irán ako strategické pole: Irán bol nenahraditeľnou strategickou lokáciou pre Spojencov ako potenciálny logistický koridor a zdroj ropy.
• Nemecký vplyv: Teherán mal silné ekonomické a politické väzby s Nemeckom, čo znepokojovalo Spojencov.
• Ruské a britské záujmy: Sovietske aj britské mocnosti sa obávali, že nemecký vplyv ohrozí ich záujmy v regióne.
• Nechuť k zahraničnej dominancii: Reza Shah Pahlavi túžil po nezávislom a modernom Iráne, čo ho donútilo balansovať medzi veľmocami, ale nakoniec si tým znepriatelil Spojencov.

Irán a geografická šachovnica

Irán sa dlho pohyboval medzi dvoma mlýnskymi kameňmi – Britániou a Ruskom. Po ukončení prvej svetovej vojny sa stal terénom pre diplomatické intrigy aj finančné súboje týchto mocností. Toto súperenie na iránskej pôde vytvorilo živnú pôdu pre nacionalistické hnutia, ktoré sa snažili o modernizáciu a nezávislosť krajiny.

Ekonomické a politické pavučiny

Medzi rokmi 1903 a 1912 objem obchodu s Nemeckou ríšou prudko rástol, čo viedlo k úzkym väzbám medzi Teheránom a Berlínom. Adolf Hitler dokonca videl v Iráncoch svojich árijských bratov. Tento vzťah viedol k tomu, že mnohí iránski činitelia udržiavali kontakty s nacistickými hodnostármi. V očiach Spojencov tento nemecký vplyv predstavoval vážnu hrozbu.

Spojenecké záujmy v Iráne

Briti považovali iránsku ropu za životne dôležitú pre svoju vojenskú ekonomiku. Tieto záujmy boli ohrozené Shaovými pokusmi obmedziť britský prístup k týmto zdrojom. Briti videli v Resa Shahu a nemeckom vplyve priamu hrozbu pre ich ropné polia, ktoré museli zásobovať ich vojnové úsilie.

Podobne aj Sovieti, hoci nemali aktívne investície od roku 1935, považovali severný Irán za dôležitú zónu záujmov. Potreba zabezpečiť si bezpečné dodávateľské cesty pre sovietske hospodárstvo len umocnila potrebu stability v tejto oblasti.

Strategické kalkulácie a následky

Zdalo sa, že rezanie diplomatických ciest neviedlo nikam. Ruská a britská armádna stratégia, akokoľvek by sa zdala nemysliteľnou, nakoniec konvergovala do spoločného cieľa. Reza Shah sa snažil udržať neutralitu, čo však len zosilnilo rozhodnosť Spojencov k invázii.

Dôsledky tejto invázie boli pre iránskeho vládcu fatálne. Menej ako mesiac po invázii bolo reprosche hlásiť abdikáciu a následný exil.

Záver a zamyslenie

Druhá svetová vojna zmenila geografiu a mocenské vzťahy mnohých národov, pričom Irán nebol výnimkou. V dobe globálnych konfliktov sú strategické záujmy veľmocí často väčšie ako suverenita menších národov. Tento prípad je pripomienkou, že geopolitické hry si často vyžadujú veľké obete, nie len v podobne vojenských síl, ale aj v zmene osudov národov. Ako by svet vyzeral dnes, keby Irán zachoval svoju neutralitu?

Odporúčané zdroje

• Berkesh, Shaul. The Fall of Reza Shah: The Abdication, Exile, and Death of Modern Iran’s Founder. I.B. Tauris, 2021.
• Jenkins, Jennifer. Iran in the Nazi New Order, 1933-1941. Iranian Studies 49, no. 5 (2016): 727–51.
• Kozhanov, Nikolay A. The Pretexts and Reasons for the Allied Invasion of Iran in 1941. Iranian Studies 45, no. 4 (2012): 479–97.
• Encyclopaedia Iranica. "Iranian-Soviet Relations (1917-1991)". Accessed October 18, 2024.

Tento článok ponúka len malý pohľad na komplexné deje a vzťahy, ktoré viedli k invázii do Iránu v roku 1941. Rozloha a hlbka geopolitických intríg sú dôkazom toho, že minulosť neustále ovplyvňuje našu súčasnosť.

Približne 48 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.24 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.