Prečo spochybňovať vedecké poznanie?

V poslednom čase sa objavuje čoraz viac otázok ohľadom spoľahlivosti vedeckého poznania. V diskusii medzi Hilary Lawsonom a Johnom Ioannidisom, ktorá bola nedávno zverejnená na YouTube kanáli The Institute of Art and Ideas, sa autori zaoberajú hlbinnými problémami vedy – od inherentnej zaujatosti až po opakovateľnosti výsledkov. Video ponúka provokujúci pohľad na to, ako vedecké modely často „vynaliezajú“ časti vesmíru len aby zodpovedali nedostatkom a ako je samotná idea objektívnej pravdy pod drobnohľadom. Článok sa zameriava na kľúčové myšlienky prezentované v tomto rozhovore, s cieľom stimulovať kritické myslenie o tom, čo považujeme za vedecké poznanie.

Kľúčové poznatky

• Veda ako rámec pre zásah: Hilary Lawson argumentuje, že veda nie je takmer o popise ultimátnej reality, ale skôr o vytváraní rámcov, ktoré nám umožňujú zasiahnuť do sveta a konať.
• Opakovateľnosť výsledkov – vážny problém: John Ioannidis poukazuje na alarmujúcu realitu, že značná časť vedeckých prác obsahuje tvrdenia, ktoré sa nedajú úspešne zopakovať, čo naznačuje možnú falošnosť.
• Zaujatosť a perspektíva: Objektívna pravda je iluzórna – každý pozorovanie je ovplyvnené perspektívou a zaujatosťou. Dôležité je si to uvedomiť, aj keď úplné odstránenie zaujatosti je nereálne.
• Veda nie je vo váku: Teórie sú obmedzené predchádzajúcimi znalosťami a musia efektívne fungovať. Je potrebné prehodnotiť základné predpoklady o "pevnej" realite.
• Nutnosť opustiť neproduktívne oblasti: V niektorých oblastiach, ako je nutričná epidemiológia, napriek rozsiahlym výskumom nedochádza k výraznému pokroku, čo naznačuje potrebu prehodnotiť prístupy a možno aj úplne odmietnuť tieto oblasti.

Problémy vedeckého modelu: Patchwork vesmíru?

Veda sa často snaží vysvetliť komplexné javy prostredníctvom modelov. Avšak, ako naznačuje Lawson, súčasný vedecký model je skôr patchworkom konceptov – dark matter a dark energy sú len príkladmi „vynálezov“, ktoré slúžia na opravu nedostatkov v modeli. Tento prístup vyvoláva otázku: Je náš pohľad na vesmír skutočne objektívny, alebo len výsledkom našich snáh o vytvorenie konzistentného a použiteľného rámca?

Opakovateľnosť – základná požiadavka vedeckého poznania

Ioannidisova práca poukazuje na alarmujúci problém vedy: opakovateľnosť. Ak sa tvrdenia z vedeckých prác nedajú overiť, ich hodnota je vážne pod otázkou. Tento jav naznačuje, že súčasný systém publikovania a hodnotenia vedeckého výskumu môže byť chybný a podporovať šírenie neoverených informácií. Je nutné prehodnotiť kritériá pre publikovanie a klásť väčší dôraz na replikáciu výsledkov.

Zaujatosť – nevyhnutná súčasť vedeckého procesu?

Myšlienka, že veda môže byť úplne objektívna, je iluzórna. Lawson argumentuje, že každý pozorovanie je ovplyvnené perspektívou a zaujatosťou. Aj keď úplné odstránenie zaujatosti je nereálne, uvedomenie si jej existencie je kľúčové pre kritické hodnotenie vedeckých tvrdení. Zaujatosť môže vplývať na výber tém, interpretáciu dát a dokonca aj na to, aké výsledky sú považované za "úspešné".

Vplyv financovania a očakávaní

Ioannidis zdôrazňuje, že vedecký výskum nie je izolovaný proces. Je ovplyvnený zdrojmi financovania, požadovanými naratívami a očakávaniami. Tento tlak môže viesť k situácii, keď sa vedci snažia produkovať výsledky, ktoré sú v súlade s očakávaniami sponzorov, čo môže skresliť vedeckú integritu.

Budúcnosť vedy: Otvorenie sa nekonvenčným otázkam a prehodnotenie základných predpokladov

Diskutovaní autori naznačujú potrebu otvorenosti voči nekonvenčným otázkam, ktoré nie sú momentálne financované alebo populárne. Zároveň je nevyhnutné prehodnotiť základné predpoklady o "realite" a byť ochotní opustiť teórie, ktoré sa ukážu ako neproduktívne. Veda by nemala byť viazaná na existujúce modely len preto, že sú zavedené – je potrebné aktívne hľadať alternatívne prístupy a byť pripravení prehodnotiť to, čo považujeme za isté.

Zameranie sa na empirizmus a racionalitu

Hoci kriticky hodnotíme koncept "reality", nemali by sme opustiť základné nástroje ako je empirizmus (pozorovanie) a racionalita (rozum). Tieto princípy sú stále nevyhnutné pre vedecký pokrok, aj keď ich aplikácia vyžaduje zvýšenú ostražitosť a kritické myslenie.

Záverečné myšlienky

Diskusia medzi Lawsonom a Ioannidisom predstavuje dôležitý príspevok k pochopeniu limitov vedeckého poznania. Je potrebné si uvedomiť, že veda nie je dokonalá a že jej výsledky by mali byť podrobované kritickému hodnoteniu. Otvorenie sa nekonvenčným otázkam, prehodnotenie základných predpokladov a zvýšený dôraz na opakovateľnosť sú kľúčové kroky smerom k spoľahlivejšiemu vedeckému poznaniu.

Referencie:

• John Ioannidis - Why Most Published Research Findings Are False: https://iai.tv/video/why-most-published-research-findings-are-false

Približne 101 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.51 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.