Prečo snaha o osvietenie môže viesť k utrpeniu
Snaha o osvietenie môže paradoxne viesť k utrpeniu. Zen učiteľ Robert Waldinger hovorí, že osvietenie nie je cieľ, ale neustály proces uvedomenia si prítomného okamihu a prijatia zmien. Dôležitá je aj komunita a súcit.
V dnešnom uponáhľanom svete, kde je neustále presadzovanie seba a dosahovanie cieľov na dennom poriadku, sa zdá, že hľadanie osvietenia je ďalším krokom na ceste k lepšiemu životu. No čo ak práve táto snaha o dokonalosť a osvietenie môže paradoxne viesť k väčšiemu utrpeniu? Zen učiteľ a psychiater Robert Waldinger v rozhovore pre Big Think odhaľuje, že osvietenie nie je cieľom, ktorý môžeme dosiahnuť raz a navždy, ale skôr neustálym procesom uvedomenia si prítomného okamihu.
Kľúčové poznatky z videa
- Osvietenie ako proces: Osvietenie nie je konečný stav, ale "osvietená aktivita" – konanie s vedomím a súcitom v každej chvíli.
- Dôležitosť komunity (Sangha): Zen zdôrazňuje význam komunity, kde sa ľudia učia o sebe navzájom prostredníctvom vzťahov.
- Uvedomenie si pomíjania: Pochopenie, že všetko je neustále v zmenách, môže zmierniť utrpenie spôsobené snahou niečo "opraviť" alebo si niečo udržať.
- Súcit a prijatie: Meditácia pomáha prijať "chaotickú" povahu mysle a rozvíja súcit k sebe aj k druhým.
- Uvoľnenie sa od príbehov: Zen sa zameriava na to, aby sme boli s utrpením, nie ho eliminovali úplne, a uvoľnili sa od príbehov, ktoré si o sebe rozprávame.
Pomíjanie: Kľúč k zmierneniu utrpenia
Waldinger zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších učení Zen je pomíjanie – skutočnosť, že všetko sa neustále mení. Táto myšlienka môže byť pre mnohých ťažko prijateľná, pretože sme naučení túžiť po stabilite a trvanlivosti. No práve táto snaha o udržanie vecí tak, ako sú, vedie k utrpeniu. Keď sa niečo zmení (a vždy sa to mení), snažíme sa tomu brániť, čo spôsobuje frustráciu a nešťastie. Zen nás učí prijať tento prirodzený proces zmien a nájsť v ňom pokoj.
Komunita a vzťahy: Zrkadlo duše
Zen kladie veľký dôraz na komunitu, známu ako „sangha“. V komunite sa stretávame s rôznymi názormi, emóciami a skúsenosťami. Prostredníctvom týchto interakcií sa môžeme lepšie porozumieť sebe samým a druhým. Ťažké emócie, ktoré v bežnom živote potláčame, sa v komunite môžu objaviť a spracovať. To nám umožňuje rozvíjať súcit a prijatie – nielen k sebe, ale aj k ľuďom okolo nás.
Uvedomenie si prítomného okamihu: Mindfulness
Mindfulness, alebo všímavosť, je základným pilierom Zen. Ide o schopnosť venovať pozornosť prítomnému okamihu bez súdenia. Namiesto toho, aby sme sa neustále zamýšľali nad minulosťou alebo plánovali budúcnosť, sa naučíme byť tu a teraz. To nám umožňuje lepšie vnímať naše myšlienky, emócie a pocity – a uvoľniť sa od nich.
Osvietenie: Nie cieľ, ale spôsob bytia
Waldinger vyvracia mýtus o osvietení ako o konečnom stave, ktorý môžeme dosiahnuť raz a navždy. Namiesto toho hovorí o "osvietenom konaní" – o schopnosti žiť s vedomím a súcitom v každej chvíli. Osvietenie nie je cieľ, ale spôsob bytia. Je to neustály proces uvedomenia si prítomného okamihu a prijatia seba samého aj druhých takých, akí sme.
Záverečné úvahy
Robert Waldinger nám pripomína, že hľadanie šťastia a osvietenia by nemalo byť snahou o dokonalosť alebo dosiahnutie nejakého ideálneho stavu. Namiesto toho by sme sa mali zamerať na prijatie seba samých aj sveta okolo nás takých, akí sú – s ich nedokonalosťami a zmenami. Uvedomenie si pomíjania, rozvíjanie súcitu a žitie v prítomnom okamihu nám môže pomôcť nájsť pokoj a šťastie v každej chvíli.
Zdroje:
Približne 136 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.68 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()