Prečo sme praváci a čo to o nás hovorí?
Prečo sme väčšina pravákov? Prednáška skúma fascinujúci svet chiralita – vlastnosti, kde objekt nie je zhodný so svojím odrazom. Od molekúl až po mozog a kultúru, táto zdanlivá maličkosť ovplyvňuje takmer všetko v našich životoch.
Vianočné prednášky Kráľovskej inštitúcie z roku 1992, ktoré vedie Charles Stirling, sa ponárajú do fascinujúceho sveta „odrazu v zrkadle“ – témy, ktorá skúma našu vlastnú chiralitu, teda pravotočivosť. Prednášky nás zavedú na cestu cez biológiu, neurovedu a dokonca aj históriu, aby nám ukázali, ako táto zdanlivá maličkosť ovplyvňuje takmer všetko v našom živote – od toho, ako jeme, až po to, ako komunikujeme. Stirling nás učí, že sme oveľa menej symetrickí, než sa na prvý pohľad zdá, a že naše telo je plné prekvapivých asymetrií.
Kľúčové poznatky
- Chiralita (pravotočivosť): Základnou témou prednášky je chiralita – vlastnosť, ktorá znamená, že objekt je odrazom seba samého a nemôže byť s ním zhodný. Tento koncept je kľúčový pre pochopenie života na Zemi.
- Pravotočivosť: Väčšina ľudí je pravákov, čo ovplyvňuje naše schopnosti a dokonca aj to, ako vnímame svet.
- Mozog a jazyk: Mozog má asymetrickú štruktúru, pričom ľavá hemisféra hrá dominantnú úlohu pri jazyku.
- Vplyv prostredia: Kultúra môže ovplyvňovať prevalenciu pravotočivosti v rôznych populáciách.
- Molekulárna chiralita: Život je založený na chirálnych molekulách, ktoré sú nevyhnutné pre trávenie potravy, stavbu tela a dedičnosť vlastností.
Prečo sme väčšinou praváci?
Stirling začína prednášku predstavou o Michaelovi Faradayovom úžasnom diele – cestovaní po imaginárnych krajinách priestoru, času a dokonca aj vnútri atómov. Táto metafora nás pripravuje na hlboké ponorenie do sveta chirality. Chiralita je od gréckeho slova pre „ruku“ a opisuje vlastnosť objektu, ktorý nie je zhodný so svojím odrazom v zrkadle. Predstavte si rukavice – ľavá rukavica sa nehodí na pravú ruku. Podobne sú aj molekuly chirálne, ak ich obraz v zrkadle nevyzerá rovnako ako pôvodná molekula.
Táto zdanlivá maličkosť má obrovský dopad na život. Stirling zdôrazňuje, že chiralita molekúl riadi náš vlastný život a ovplyvňuje všetku biológiu. Na ilustráciu tohto konceptu privoláva Henryho, muža s mnohými charakteristickými znakmi: je pravák, komunikuje (rozpráva), má štít pre uznanie (heraldika) a stojí vzpriamene (bipedalizmus).
Bipedalizmus, teda chôdza na dvoch nohách, bol kľúčový pre vývoj ľudstva. Umožnil nám oslobodiť ruky pre výrobu nástrojov a rozvinúť jazyk. Demonštrácia posunkového jazyka ukazuje jeho efektivitu, najmä pre ľudí s problémami so sluchom. Stirling tiež poukazuje na zaujímavý experiment s odrazmi v zrkadle, ktorý ilustruje princípy chirality.
Štatistiky ukazujú, že asi 9,4% populácie je ľavákov. Výskum na Papuáncoch ukázal, že tamojší muži boli praváci pri zručných úlohách, ale ambidextri (obojruční) pri jednoduchších činnostiach ako presúvanie klinčekov.
Mozog, oči a dedičnosť
Prednáška sa ďalej zaoberá zložitou štruktúrou nášho mozgu. Mozgové zvrásneniny, jazykové centrá (Broca) a jeho asymetria – často väčšia ľavá hemisféra – sú kľúčové pre pochopenie pravotočivosti. Stirling spomína aj na starú sudánsku lebku s príznakmi ľavej ruky a ochorením sivého škvrnitosti, čo naznačuje genetickú väzbu medzi chiralitou a mozgovou dominanciou.
Zaujímavé je, že väčšina ľudí má dominantné pravé oko, hoci nie vždy koreluje s pravotočivosťou. Identické dvojčatá Christa a Carla demonštrujú, že aj keď sú vizuálne identické, ich odtlačky prstov sa líšia, čím dokazujú individualitu dokonca u klonov.
Stirling tiež poukazuje na to, že ľudské tváre nie sú dokonale symetrické, a že symetria je často spojená s krásou. Používa obrazy historických osobností (Faraday) a celebrít (Kylie Minogue), aby ilustroval tento bod.
Od prehistorických lovcov po dnešné molekuly
Prednáška sa vráti k prehistorickým ľuďom a ich spôsobu života. Na základe škrabancov na zuboch nájdených na fosíliách človeka z paleolitu (pleistocén) vedci dokázali, že používali nože z pazúrika na prípravu potravy. Porovnanie s lebkami medveďov ukazuje rozdielne vzory škrabancov, čo podporuje túto teóriu.
Stirling sa tiež dotýka otázky, či je pravotočivosť ovplyvnená kultúrou a spomína na štúdie, ktoré ukazujú, že ľaváctvo bolo v niektorých spoločnostiach potláčané. Elizabeth Darwinová, potomok Charlesa Darwina, ukazuje, ako sa dá naučiť používať ľavú ruku na hranie klavíra, čím dokazuje, že aj „neobvyklá“ ruka môže byť trénovaná.
Nakoniec Stirling zdôrazňuje dôležitosť chirálnych molekúl pre náš život – od trávenia potravy až po dedičnosť vlastností. Zostáva však nevyriešenou otázkou, odkiaľ sa tieto chirálne molekuly berú.
Záverečné úvahy
Prednášky Charlesa Stirlinga sú fascinujúcim ponorom do sveta chirality a jej vplyvu na naše životy. Ukazujú nám, že sme oveľa menej symetrickí, než si myslíme, a že aj zdanlivé maličkosti ako pravotočivosť môžu mať hlboký dopad na to, kým sme a ako fungujeme. Tieto prednášky nás inšpirujú k zvedavosti a údivu nad zázrakmi vedy a ukazujú nám, že svet okolo nás je plný prekvapení.
Zdroje
- Originálne video
- Charles Stirling 1992 CHRISTMAS LECTURES – Our world through the looking glass - YouTube
- Royal Institution Christmas Lectures - YouTube
- The Royal Institution - YouTube
- Vianočné prednášky | Kráľovská inštitúcia
- The Royal Institution - YouTube
- Podcast Ri Vedy • Podcast na Spotify pre tvorcov
- Darujte | Kráľovská spoločnosť
- Úprava Rieči a moderovanie komentárov | Kráľovská spoločnosť
- bit.ly
Hodnotenie článku:
Prečo sme praváci a čo to o nás hovorí?
Osoby v článku
Približne 221 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.11 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()