Prečo skúmame, aj keď nie je odmena?

Viete si predstaviť svet bez zvedavosti? Bez túžby pýtať sa "prečo?" a "ako?". Astrobiologička Betül Kaçar v rozhovore pre Big Think argumentuje, že vedecký pokrok často pramení práve z týchto neúmyselne vyzerajúcich otázok. Nie je potrebné, aby každá vedecká objavnosť mala okamžitý praktický dopad na naše životy. Skutočná motivácia leží v samotnom poznaní a pochopení sveta okolo nás – a to je niečo krásne a ľudské.

Kľúčové poznatky z rozhovoru s Betül Kaçar

• Veda nepotrebuje okamžitý cieľ: Najväčšie vedecké objavy prichádzajú od ľudí, ktorí sa pýtajú otázok len preto, že ich zaujíma odpoveď.
• Zvedavosť ako hnacia sila: Túžba vedieť "ako to funguje" je základom vedeckého pokroku a jedným z najdôležitejších aspektov ľudskej prirodzenosti.
• Príklad termofilných enzýmov: Výskum mikroorganizmov žijúcich v extrémnych podmienkach, ako sú horúce pramene Yellowstone, viedol k objavu enzýmov odolných voči vysokým teplotám, ktoré sa teraz využívajú na zrýchlenie lekárskych testov.
• Trpezlivosť a systémová korekcia: Veda je procesom neustáleho zlepšovania a opravy chýb.

Zvedavosť ako základ vedeckého pokroku

Kaçar zdôrazňuje, že veda by nemala byť vždy poháňaná okamžitým očakávaním praktického prospechu. Často sú to práve tie "zdanlivo bezúčelné" otázky, ktoré vedú k najväčším objavom. Predstavte si lekára, ktorý vám robí testy. Výsledky môžu byť dostupné už o dva dni vďaka novým technológiám. Ako sa tieto technológie vyvinuli? Vďaka pochopeniu enzýmov, ktoré dokážu odolávať vysokým teplotám – enzýmov, ktoré boli objavené pri štúdiu mikroorganizmov žijúcich v extrémnych podmienkach, ako sú horúce pramene Yellowstone.

Tento príklad ilustruje silu zvedavosti a schopnosť vedeckého výskumu priniesť nečakané benefity. Niekedy sa až príliš zameriavame na to, čo nám daný objav prinesie "hneď", a zabúdame, že samotné skúmanie a hľadanie odpovedí je samo o sebe cenné.

Trpezlivosť a ľudská prirodzenosť

Kaçar tiež poukazuje na trpezlivosť, ktorá je nevyhnutná pre vedecký pokrok. Civilizácia sa vybudovala postupne a aj veda si vyžaduje čas a systematický prístup k poznaniu. Je to proces neustáleho zlepšovania a opravy chýb. A práve táto trpezlivosť, spojená so zvedavosťou, je podľa nej jednou z najkrajších vlastností ľudstva.

„Chceme vedieť, či v tomto bláznovskom jazere niečo nájdeme,“ hovorí Kaçar. „Možno ste jediný človek na svete, ktorému sa to zdá zaujímavé – a to je krásne.“ Táto jednoduchá túžba po poznaní by mala byť dostatočnou motiváciou sama o sebe.

Záverečné úvahy

Rozhovor s Betül Kaçar nás núti zamyslieť sa nad skutočnými pohnútkami vedeckého výskumu a hodnotou zvedavosti v našich životoch. Niekedy je najlepším dôvodom na skúmanie jednoducho túžba vedieť – a to by malo stačiť. Veda nie je len o praktických aplikáciách, ale aj o rozširovaní hraníc poznania a pochopení sveta okolo nás.

Zdroje:

• The Well – The case for useless knowledge

Približne 108 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.54 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.