Prečo raketoplán stratil prúdové motory
Pôvodný dizajn raketoplánu mal prúdové motory pre pristávanie a dopĺňanie paliva, no kvôli rozpočtu a požiadavkám letectva sa plány zmenili. Štúdie ukázali neefektívnosť motorov a Boeing 747 nakoniec slúžil ako nosné lietadlo.
Viete, že pôvodný dizajn amerického raketoplánu Space Shuttle a jeho sovietskeho protikusu Buran obsahoval prúdové motory? Áno, dobre ste počuli. Plány boli ambiciózne – od pristávania na pristávacích dráhach až po možnosť dopĺňania paliva počas letu. Nakoniec sa však tieto funkcie zrušili kvôli obmedzeniam rozpočtu a iným technickým výzvam. V tomto článku sa pozrieme na to, prečo raketoplán stratil svoje prúdové motory a aké boli pôvodné predstavy o ich využití. Video od Scotta Manleya nám ponúka fascinujúci pohľad do histórie vesmírneho programu a ukazuje, ako sa plány menia v závislosti od okolností.
Pôvodná vízia: Prúdové motory pre raketoplán?
V 60. rokoch minulého storočia inžinieri navrhovali rôzne verzie raketoplánov, niektoré s použitím malých kozmických lietadiel vypúšťaných pomocou rozširovateľných rakiet a ďalšie s plne opakovateľnými systémami vrátane posádky. Astronauti, medzi ktorými bol aj Neil Armstrong, silno presadzovali používanie prúdových motorov pre riadené pristávanie. Dôvodom bolo nielen zjednodušenie pristávacieho procesu, ale aj možnosť vrátiť sa do základne vo Floride po pristátí na inom mieste a dokonca doplniť palivo počas letu.
Technické dôvody a Air Force
Použitie prúdových motorov bolo odôvodnené nielen z hľadiska pristávania, ale aj pre zvýšenie rozsahu letu a možnosť presunu raketoplánu na dlhšie vzdialenosti. Avšak v 70. rokoch, kvôli obmedzeniam rozpočtu, museli inžinieri robiť kompromisy. Dohoda s americkým letectvom (US Air Force) pomohla zachrániť program Space Shuttle, ale za cenu potreby znížiť náklady a splniť požiadavky letectva.
Testovanie a alternatívne riešenia
Pôvodné plány boli rozsiahle – až šesť prúdových motorov pod trupom raketoplánu pre potenciálne diaľkové lety. Medzitým sa testovali rôzne alternatívne metódy pristávania, vrátane použitia lietadla HL-10 s raketami na peroxid vodíka a testovania klzivých prístupov na modifikovanom B-52. Tieto experimenty ukázali, že aj bez motorov je možné riadiť raketoplán počas pristávania.
Prečo sa plány zmenili?
Napriek pokračujúcemu vývoju prúdových motorov nakoniec prevážilo rozhodnutie o ich odstránení. Štúdie ukázali, že raketoplán má veľmi zlý pomer vztlaku k aerodynamickému odporu, čo by robilo použitie prúdových motorov neefektívne a potenciálne by si vyžadovalo dopĺňanie paliva počas preletu cez Atlantický oceán. Nakoniec sa rozhodlo využiť modifikovaný Boeing 747 ako nosné lietadlo (Shuttle Carrier Aircraft-SCA) na prepravu raketoplánu, čo definitívne ukončilo plány na zabudovanie prúdových motorov.
Kľúčové poznatky
- Pôvodné návrhy raketoplánov Space Shuttle a Buran obsahovali prúdové motory pre lepšiu manévrovateľnosť a možnosť pristávania na pristávacích dráhach.
- Astronauti, vrátane Neila Armstronga, boli silnými podporovateľmi použitia prúdových motorov pre riadené pristávanie.
- Obmedzenia rozpočtu a dohoda s americkým letectvom viedli k zrušeniu plánov na inštaláciu prúdových motorov.
- Testovanie klzivých prístupov ukázalo, že raketoplán je schopný riadeného pristávania aj bez použitia motorov.
- Použitie Boeing 747 ako nosného lietadla definitívne ukončilo plány na zabudovanie prúdových motorov do raketoplánu.
Záverečné úvahy a odkazy
História raketoplánu Space Shuttle je príkladom toho, ako sa technológia a inžinierstvo vyvíjajú v závislosti od ekonomických a politických faktorov. Pôvodné plány boli ambiciózne, ale nakoniec museli ustúpiť realite. Je zaujímavé si predstaviť, aký by bol vesmírny program, keby sa raketoplán vybavený prúdovými motormi stal skutočnosťou.
- NASA Historical Document: Space Shuttle Program
- Scott Manley's Patreon (pre podporu tvorcu videí)
Približne 133 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.67 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()