Prečo Putin vidí vojnu ako obrannú: Pohľad na ruskú vojnovú ideológiu

V súčasnosti sú diskusie ohľadom možných prímerí a mierových rokovaní sústredené okolo otázky, čo by bolo potrebné na to, aby Putin akceptoval dohodu. Často však tieto diskusie obchádzajú základnú otázku: čo vlastne Putin považuje za zmysel vojny a za čo bojuje. Ruská vojnová naratíva je totiž hlboko zakorenená v predstave o veľmocenskej pozícii Ruska. Video od Andersa Puck Nielsena sa pokúša priblížiť, prečo je pre Putina táto vojna predovšetkým obranou.

Kľúčové poznatky

• Adhokratická povaha Ruska: Rozhodovanie v Rusku je často ad hoc, vedené krátkodobými cieľmi, ale zásadne ovplyvnené veľmocenskou ideológiou.
• Veľmocenská perspektíva: Rusko vidí svet ako súboj veľmocí a malých štátov, kde len málo krajín má skutočný vplyv na svetovú politiku.
• Obranná vojna: V Putinovej optike je vojna na Ukrajine obranná, zameraná na ochranu veľmocenského statusu Ruska pred Západom.
• Mierové rokovania a veľmocenské ambície: Akékoľvek potenciálne prímerie alebo mierová dohoda musí upevniť Rusko ako veľmoc.

Adhokratická povaha Ruska

Ruská politika je často vnímaná ako chaotická a riadiaca sa krátkodobými cieľmi, čo súvisí s konceptom "adhokracie," ako ho pomenoval Mark Galeotti. Putin sa často rozhoduje na základe aktuálnych okolností, avšak s jasným strategickým cieľom – obnoviť či zachovať veľkosť Ruska. Ideologická hĺbka týchto rozhodnutí sa často prirovnáva k mystickým ideológiám, čo robí z Ruska aktéra vedeného viac duchovným poslaním ako pragmatickou politikou.

Veľmocenská perspektíva vo svetovej politike

Rusko vníma samo seba ako jednu z mála skutočných veľmocí, ktoré určujú smer svetovej politiky. Väčšina krajín sú podľa ruského ponímania sú malými štátmi, ktoré musia prispôsobovať svoje politiky rozhodnutiami veľmocí. V tejto koncepcii je videnie sveta dualistické, pričom veľmoci ako USA, Čína a potenciálne ešte niekoľko ďalších hrajú kľúčovú úlohu v medzinárodných vzťahoch.

Obrana veľmocenského statusu

Jedným z hlavných dôvodov, prečo Putin vníma vojnu na Ukrajine ako obrannú, je ohrozenie ruského vplyvu na okolitých malých štátoch. Pristúpenie krajín bývalého Sovietskeho zväzu do NATO oslabuje schopnosť Ruska udržiavať svoj vplyv v regióne a tým podkopáva jeho veľmocenské ambície.

Mierové rokovania a ruské veľmocenské ambície

Pre Putina sú mierové rokovania hodnotené nie podľa počtu získaných ústupkov, ale podľa toho, aký majú potenciál upevniť Rusko ako globálnu veľmoc. Aby bola akákoľvek dohoda prijateľná, musí uznávať hierarchiu veľmocí, v ktorej Rusko zaujíma význačné miesto a Ukrajina zodpovedá úlohe menšieho štátu v ruskom sférockom vplyve.

Odporúčanie a zamyslenie

Západ by mal pochopiť ruskú optiku konfliktných situácií nielen ako osudových rozhodnutí jednotlivca, ale aj hlboko zakorenených ideológií o moci a vplyve. Jasná a realistická stratégia, ktorá do úvahy berie ruskú túžbu po veľkomocenskom postavení, môže byť jediná cesta k ukončeniu konfliktu. Skúsme sa zamyslieť, aké praktické kroky by mohli viesť k dialógu, ktorý uzná oprávnené bezpečnostné obavy Ruska bez ohrozenia suverenity ostatných krajín.

Dôležité odkazy

• Podpora kanálu a newsletter: Logic of War

Tento článok hovorí o pohľade na ruskú vojnovú stratégiu a dôvodoch, prečo môže byť pre Rusko výhodnejšie pokračovať v konflikte, než sa podieľať na mierových rokovaniach, ktoré by neuznali jeho veľmocenský status.

Približne 147 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.74 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.