Prečo NASA potrebuje ekonóma? Vesmírna ekonomika

V najnovšej epizóde Planetary Radio sa Akil Rao, bývalý hlavný ekonóm NASA a profesor ekonómie, podelil o svoje pohľady na úlohu ekonómov v agentúre a na rozvíjajúcej sa komerčnej vesmírnej ekonomike. Diskusia odhalila zaujímavé poznatky o tom, ako NASA pristupuje k ekonomickým analýzam, prečo je dôležité pochopiť zmeny na strane ponuky v komercálnom vesmíre a aké výzvy prináša kultivácia nových trhov. Rao tiež poukázal na obavy po rozpustení kancelárie NASA pre stratégiu, technológie a politiku (OTPS), ktorá bola zodpovedná za ekonomické analýzy.

Kľúčové poznatky z rozhovoru

• Ekonómovia v NASA: Ekonómovia sú neoceniteľní pre analýzu trhových dynamík a radenie, ako môže NASA podporiť zdravú vesmírnu ekonomiku pri spoliehaní sa na služby súkromného sektora.
• Zmena ponuky vs. dopytu: Komercializácia vesmíru je primárne posunom na strane ponuky (noví poskytovatelia) a nie takmer rozsiahlym zmenám v spotrebiteľskej dopyte.
• NASA a náklady vs. ceny: NASA často vidí ekonomiku cez prizmu nákladov, čo môže viesť k prehliadnutiu trhových dynamík a vysvetľovaniu, prečo ceny ne vždy klesajú s komercializáciou.
• Kultivácia trhov: NASA má jedinečnú pozíciu v "kultivačnom období" pre určité trhy – tie, ktoré nie sú úplne nové technologicky, ale postrádajú stanovenú dopyt alebo pripravené komerčné riešenia.
• „Yes If“ prístup: Rao a jeho tím používali „yes if“ prístup - zameriavanie sa na pochopenie konkrétnych podmienok potrebných pre úspech projektu, namiesto jednoduchého zamietania nápadov ako nerealizovateľných.
• Dôležitosť teoretických modelov: Vzhľadom na obmedzené dáta v oblasti vesmírnej ekonomiky je potrebné viac ekonómov zameraných na budovanie teoretických modelov, nie len štatistickú analýzu.

NASA a pohľad cez prizmu nákladov

Tradične sa NASA zameriava na analýzu nákladov projektov, čo môže viesť k prehliadnutiu širších trhových dynamík a cenových faktorov. Rao argumentuje, že NASA by mohla aktívne prispievať k rozvoju trhov tým, že navrhuje ekonomicky udržateľné architektúry a identifikuje oblasti, kde je potrebná štátna investícia. Je to dôležité najmä v prípadoch, keď ide o "kultivačné" fázy trhov – teda také, ktoré ešte nie sú plne rozvinuté a vyžadujú si prispôsobenie a podporu zo strany vlády.

Výzvy komercializácie vesmíru: CLLD ako príklad

Komercializácia vesmíru prináša špecifické výzvy, ktoré NASA musí riešiť. Rao uvádza príklad trhu s komerčnými lunárnymi destináciami (CLLD), kde je nedostatok pripravenej dopytu a vyžaduje si starostlivé plánovanie na zabezpečenie ekonomickej udržateľnosti. Predošlé štúdie, ako napríklad správa Stippyho z roku 2017, spočiatku naznačovali obmedzené vyhliadky na udržanie komerčnej vesmírnej stanice, čo zdôrazňuje potrebu realistického posudzovania trhov. 📎

Rozpustenie OTPS a budúcnosť ekonomických analýz v NASA

Rozpustenie kancelárie OTPS vyvoláva obavy o budúcnosť ekonomických analýz v NASA. Rao upozorňuje na potenciálne konflikty záujmov, ak sa bude NASA spoliehať len na príliš optimistické projekcie trhov od súkromných subjektov. Preto on a jeho tím založili "Rational Futures", aby pokračovali v poskytovaní realistickej ekonomickej analýzy a „yes if“ odhadov pre vlády a súkromné spoločnosti pôsobiace v pokročilých technologických sektoroch.

Quantifikácia ne-trhových hodnôt a geopolitické signály

Diskusia sa dotkla aj problematiky kvantifikácie ne-trhových hodnôt, ako je nočná obloha alebo odstraňovanie vesmírneho odpadu. Rao vysvetlil, že pre tieto účely sú potrebné špecializované prístupy a hlboké porozumenie problému. Zvlášť náročná je analýza geopolitického signalizmu ako ekonomického motora, ktorá vyžaduje využitie teórie hier a pochopenie cieľov všetkých zainteresovaných strán.

Záver: Ekonómia vesmíru – komplexný a nevyhnutný obor

Rozhovor s Akilom Raom jasne ukazuje, že ekonomika vesmíru je komplexná a dynamická oblasť, ktorá si vyžaduje špecializované zručnosti a hlboké porozumenie trhových mechanizmov. NASA potrebuje ekonómov nielen na analýzu nákladov, ale aj na aktívne formovanie trhov a podporu udržateľného rozvoja vesmírneho priemyslu. Rozpustenie OTPS je preto vážny problém, ktorý by mal byť prehodnotený, aby sa zabezpečila nezávislá a realistická ekonomická analýza v NASA.

Dôležité odkazy:

• The Planetary Society - Space Economy with Akhil Rao
• Škrty v rozpočte NASA pre rok 2026: Hrozba pre vedecký výskum?

Približne 147 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.74 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.