Prečo nám uviazne slovo na jazyku? Vedci odhaľujú záhadu

Ste si istí, že viete meno svojho tretiaka učiteľa – je vám to akoby na špičke jazyka, no jednoducho sa nedarí ho vysloviť? Tento všedný moment, ktorý zažil každý z nás, vedci nazývajú „tip-of-the-tongue“ stav. Ale čo sa vlastne deje v našom mozgu, keď nám slovo uviazne na jazyku, a ako ho zase dostať von? V tomto článku sa pozrieme na vedecké vysvetlenia tohto známeho javu a zistíme, prečo je taký bežný.

Kľúčové poznatky

• Tip-of-the-tongue efekt: Stav, keď si vieme spomenúť na slovo, ale nedokážeme ho vysloviť.
• Mozgová aktivita: Pri tomto stave sa aktivujú oblasti mozgu zodpovedné za jazyk a zároveň aj tie, ktoré detegujú konflikty a frustráciu.
• Vplyv rôznych faktorov: Pravdepodobnosť tip-of-the-tongue stavu ovplyvňujú faktory ako typ slova (napr. vlastné mená), frekvencia používania, stresové podmienky a dokonca aj viacjazyčnosť.
• Pozitívna funkcia: Hoci sa tento stav môže zdať nepríjemný, môže motivovať k ďalšiemu hľadaniu správneho slova a posilňovať pamäť.

Ako funguje náš mozog pri hľadaní slov?

V bežných situáciách náš mozog bez problémov čerpá z obrovského množstva jazykových informácií, spája významy s výslovnosťou a vytvára plynulé vety. Pri tip-of-the-tongue stave však tento proces narazí na prekážku. Mozog sa pokúša nájsť správne slovo, ale nedarí sa mu ho úplne „vyloviť“ z pamäti.

Podľa vedcov je možné, že cieľové slovo je v skutočnosti detegované, no jednoducho sa nedá úspešne vybaviť. Alebo to môže byť tak, že asociácie s daným slovom pomáhajú mozgu usúdiť, že ho má, ale samotné vybavovanie nefunguje správne. Pravdepodobnou kombináciou oboch týchto možností sa zdá byť najpravdepodobnejšia.

Prečo nám uviazne niektoré slovo viac ako iné?

Niektoré slová sú náchylnejšie na tip-of-the-tongue efekt ako iné. Patria medzi ne:

• Vlastné mená: Meno tretiaka učiteľa je častý príklad.
• Menej používané slová: Slová, ktoré používame len zriedkavo, sú ťažšie na vybavovanie.
• Abstraktné a menej vizuálne slová: Napríklad slovo „idiosynkrázia“ alebo „zjav“.

Je zaujímavé, že aj rozpoznávanie tvárí je často jednoduchšie ako spomínanie si na mená. To naznačuje, že naše mozgy spracovávajú vizuálne informácie inak ako jazykové.

Stres a viacjazyčnosť – ďalšie vplyvy

Podmienky prostredia môžu tiež ovplyvniť pravdepodobnosť tip-of-the-tongue stavu. Štúdie zistili, že stresové testovacie podmienky vedú k častejšiemu výskytu tohto javu.

Pre viacjazyčné osoby je situácia ešte komplexnejšia. Majú totiž viacero možností na opis tej istej veci v rôznych jazykoch. Slovo z jedného jazyka tak môže blokovať vybavovanie cieľového slova v druhom jazyku. Zaujímavé je, že štúdie naznačujú, že ľudia, ktorí sa naučili druhý jazyk pred piatym rokom života, majú menej tip-of-the-tongue problémov.

Tip-of-the-tongue efekt a vek

S pribúdajúcimi rokmi sa môže pravdepodobnosť tohto javu zvyšovať. Môže to byť spôsobené kognitívnym poklesom v oblastiach mozgu zodpovedných za jazyk, narastajúcou zásobou informácií, ktoré je potrebné prehľadať, alebo kombináciou oboch faktorov.

Ako sa zbaviť slova uviaznutého na jazyku?

Hoci môže byť frustrujúce, tip-of-the-tongue efekt zvyčajne nie je dôkazom trvalého poškodenia pamäti. Slovo je len ťažko prístupné, ale nezabudnuté. Jednou z účinných metód na „vytiahnutie“ slova je cueing – využívanie náznakov a asociácií, ktoré vám mozog ponúka. Napríklad, ak sa snažíte spomenúť na meno starovekého mesta so záhradami visiacimi, môžete si vybaviť informáciu, že ide o jedno zo siedmich divov sveta a prechádzať abecedou, kým nájdete správne písmeno.

Záver: Nezanedbávajte svoje jazykové schopnosti!

Tip-of-the-tongue efekt je bežný jav, ktorý sa týka všetkých z nás. Hoci môže byť nepríjemný, ukazuje na komplexnú a fascinujúcu činnosť nášho mozgu pri vybavovaní jazykových informácií. A hoci nám niekedy uviazne slovo na jazyku, neznamená to, že si ho zabudneme – len je ťažšie prístupné.

Zdroje:

• TED-Ed – Why do some words get stuck on the tip of your tongue? Cella Wright: https://ed.ted.com/lessons/why-do-some-words-get-stuck-on-the-tip-of-your-tongue-cella-wright

Približne 142 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.71 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.