Prečo mladým nehovoríme celý príbeh?
Mladým ľuďom často dáme neúplné príbehy o živote. Výskum ukazuje, že zdieľanie aj ťažkých chvíľ a pochybností môže pomôcť mladším cítiť sa menej osamelo a pochopení. Idealizujeme minulosť?
Často sa snažíme mladým dospelým dať rady a usmernenia, no podľa nedávneho výskumu to robíme s neúplnými príbehmi. Alexis Redding, odborníčka na rozvojovú psychológiu, v zaujímavej prednáške TEDx Cape May odhalila, ako si často idealizujeme vlastné skúsenosti a vynechávame z nich ťažké chvíle a pochybnosti. Jej výskum ukazuje, že otvorenie sa o týchto nepríjemných momentoch môže mladým ľuďom pomôcť cítiť sa menej osamelo na ich vlastnej ceste k dospelosti. Redding poukazuje na to, že zdieľanie celého príbehu – vrátane prekážok a neistoty – je kľúčové pre podporu mladých ľudí a pomáha im pochopiť, že nie sú sami.
Kľúčové poznatky z prednášky Alexis Redding:
- Neúplné príbehy: Často si idealizujeme vlastné skúsenosti a vynechávame ťažké chvíle, čo vedie k neúplným príbehom pre mladých ľudí.
- Stratené nahrávky z 70. rokov: Redding objavila zabudnuté nahrávky rozhovorov so študentmi zo 70. rokov, ktoré ukázali, že aj oni sa potýkali s podobnými problémami ako dnešní mladí ľudia – stresom, osamelosťou a tlakom na to, aby mali život vyriešený.
- Spomienky vs. skutočnosť: Študenti si často spomínali na svoje skúsenosti inak, než sa skutočne stali, čím si upravovali príbeh tak, aby pôsobil pozitívnejšie.
- Dôležitosť celého príbehu: Zdieľanie celého príbehu – vrátane ťažkých chvíľ a pochybností – môže mladým ľuďom pomôcť cítiť sa menej osamelo a viac pochopení.
Výskum zabudnutých nahrávok: Cesta do minulosti
Reddingin príbeh začal, keď ako doktorandka študovala rozsiahly súbor rozhovorov s vysokoškolákmi zo 40. až 60. rokov 20. storočia. Medzi dokumentmi narazila na zvláštne záznamy – nahrávky mladých ľudí zo 70. rokov, ktoré boli opustené a zabudnuté po dobu päťdesiatich rokov. Po náročnom pátraní Redding s kolegyňou Nancy Hill konečne našli tieto nahrávky a začali ich analyzovať.
Výsledok bol šokujúci: zistenia ukázali, že mladí ľudia v 70. rokoch sa potýkali s podobnými problémami ako dnešní študenti – stresom, osamelosťou a tlakom na to, aby mali život vyriešený do konca štúdia. Redding a Hill zistili, že zdieľanie týchto skúseností môže mladým ľuďom pomôcť cítiť sa menej sami na ich vlastnej ceste k dospelosti.
Spomienky sú často upravené: Ako si upravujeme príbehy o minulosti
Zaujímavý aspekt výskumu Reddingovej bolo zistenie, že študenti si spomínali na svoje skúsenosti inak, než sa skutočne stala. Často si upravovali príbeh tak, aby pôsobil pozitívnejšie a vynechávali ťažké chvíle a pochybnosti. Keď Reddingová pozvala účastníkov štúdie zo 70. rokov, aby počuli svoje staré nahrávky, boli prekvapení. Uvedomili si, že si spomínali na svoju skúsenosť inak, než sa skutočne stala.
„Pamätám si, že som si myslel, že všetko dopadne dobre,“ povedal jeden účastník. „Ale nepamätám si, že by som mal takúto istotu. Nebol som si vedomý toho, aký som bol vystrašený.“ Tento jav ukazuje, ako si často idealizujeme vlastné skúsenosti a vynechávame z nich ťažké chvíle.
Dôležitosť celého príbehu: Prečo je dôležité zdieľať aj to „zlé“
Reddingová poukazuje na to, že zdieľanie celého príbehu – vrátane prekážok a neistoty – je kľúčové pre podporu mladých ľudí. Keď sa mladí ľudia cítia osamelo na ich vlastnej ceste, často si myslia, že sú sami. Zdieľaním našich vlastných skúseností, aj tých ťažkých, im môžeme ukázať, že nie sú sami a že je to v poriadku mať pochybnosti a prekážky.
Reddingová sa osobne podelila o svoje vlastné problémy počas štúdia a zistila, že keď hovorí o svojich neúspechoch, mladí ľudia sa cítia menej osamelo a viac pochopení. „Keď môžeme povedať celý príbeh, nielen highlight reel, dávame mladým ľuďom darček vedomia, že nie sú sami,“ hovorí Reddingová.
Odporúčania pre budúcnosť: Ako môžeme lepšie podporovať mladých ľudí?
Alexis Redding ponúka niekoľko praktických odporúčaní, ako môžeme lepšie podporiť mladých ľudí:
- Buďme otvorení o svojich vlastných skúsenostiach: Nebojme sa zdieľať aj ťažké chvíle a pochybnosti.
- Poslúchajme mladých ľudí: Dávajme im priestor na to, aby sa podelili o svoje príbehy a aby sa cítili vypočutí.
- Podporujme ich v tom, aby si uvedomili, že nie sú sami: Pomôžme im pochopiť, že každý má svoje prekážky a neistoty.
Zdroje:
- TEDx Talks – Why we keep telling young adults the wrong stories | Alexis Redding
- Alexis Redding – Harvard Graduate School of Education
Približne 146 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.73 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()