Prečo má militarizácia prednosť pred sociálnym blahobytom? Diskusia s Dr. Janom Obergom a Prof. Davidom Gibbsom

Vysielanie "Neutrality Studies" na YouTube nedávno prinieslo zaujímavý rozhovor s dvoma expertmi, Dr. Janom Obergom zo Švédska a profesorom Davidom Gibbsom z Arizonskej štátnej univerzity v USA. Diskusia sa sústredila na tému, ktorá je aktuálna nielen v Európe, ale aj v Spojených štátoch: Prečo je stále dostatok financií na vojenské výdavky, ale nie na sociálne programy?

Kľúčové poznatky

• Bumerangový efekt: Chalmers Johnson, významný politológ, opísal fenomén "bumerangový efekt", ktorý ilustruje, ako sa minulé akcie Amerika a Západu vracajú v podobe súčasných problémov.
• Zmena nepriateľa po Studenej vojne: Po skončení studenej vojny sa podľa Davida Gibbsa hľadali nové "nepriateľské" entity, ktoré by odôvodňovali pokračovanie militarizácie.
• Diskrepancia medzi vojenskými a sociálnymi výdavkami: Diskutovalo sa o tom, ako sa peniaze na vojenské účely ľahko nájdu, zatiaľ čo prostriedky na sociálne programy sa stále hľadajú ťažko.
• Európska submisia: Európska únia sa nachádza v stave, kedy svoje bezpečnostné politiky silne podriaduje Spojeným štátom a NATO, pričom prehliada vnútorné a občianske potreby.

Historický vývoj a súčasná situácia

Vojenská dominancia a zánik príležitostí

Profesor David Gibbs vysvetlil, že svet a predovšetkým Spojené štáty mali na konci studenej vojny možnosť posunúť sa smerom k demilitarizácii. Gorbačov navrhoval bilaterálne jadrové odzbrojenie, ktoré mohlo viesť k zníženiu celosvetových vojenských výdavkov. Namiesto toho sa však začali hľadať nové hrozby a nepriatelia, aby sa udržali vojenské výdavky na vysokej úrovni.

Ekonomické záujmy a politická manipulácia

Jedným z hlavných dôvodov, prečo militarizácia ďalej pokračuje, sú ekonomické záujmy vojenskopriemyselného komplexu, ktorý zahrnuje armádu, akademickú obec a médiá. Tu je potrebné dodať, že tieto záujmy často preváži nad skutočnými potrebami verejnosti, či už ide o vzdelávanie, zdravotníctvo alebo iné sociálne benefity.

Európska perspektíva

Dr. Jan Oberg zdôraznil rozdiely v prístupe k militarizácii medzi Spojenými štátmi a Európou. Zatiaľ čo Spojené štáty si udržujú pozíciu globálneho lídra, Európa sa javí ako nástroj americkej politiky a nevyvíja dostatok úsilia na to, aby si definovala vlastnú autonómnu bezpečnostnú politiku. Tento postoj ešte viac posilňuje Ursula von der Leyen svojou politiku rearmácie v rámci EU, čo mnohí vnímajú ako krok nesprávnym smerom.

Čo môže zmeniť túto trajektóriu?

Potreba zmeny paradigmy

Diskutujúci vyjadrili nádej, že zmena príde znovuobjavením významu mierových hnutí na ľavej strane politického spektra v oboch Atlantických stranách. Ak sa pracovná trieda mobilizuje v prospech mieru a odmietne militarizmus, môže to zmeniť súčasnú trajektóriu.

Introspekcia a redefinícia národných záujmov

Dôležitou otázkou ostáva, ako budú Spojené štáty a Európa reagovať na ekonomický a mocenský vzostup krajín ako Čína. Revízia toho, čo znamená americká a európska veľkosť, môže byť nevyhnutným krokom na ceste k udržateľnosti a blahobytu pre všetkých.

Odporúčania na dôkladné zváženie

Na záver by stálo za to zamyslieť sa, ako môžeme ako spoločnosti preprogramovať náš pohľad na vojenské výdavky v prospech sociálneho pokroku. Aké sú alternatívne modely mieru a bezpečnosti, ktoré by mohli nahradiť dnešný militaristický diskurz?

Odkazy na dôležité štúdie

• Chalmers Johnson: "Blowback: The Costs and Consequences of American Empire"
• Sid Kushi a Monica Duffy Toft: "Introducing the Military Intervention Project: A New Data Set on US Military Interventions, 1776–2019"

Približne 217 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.08 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.