Prečo je Mars červený: Nové zistenia menia chápanie červenej planéty

Mars je dlhodobo známy ako červená planéta a jeho charakteristickú farbu sa tradične pripisuje minerálu zvanému hematit, ktorý je formou železného oxidu, teda obyčajnej hrdze. Táto predstava však môže byť vyvrátená vďaka novej štúdii tímu vedeného Valentinasom. Výskum naznačuje, že za červenú farbu Marsu je zodpovedný ferrihydrit, iný druh železného oxidu obsahujúci vodu. Tento objav opäť podčiarkuje hypotézu, že Mars v minulosti obsahoval veľké množstvo vody a bol omnoho viac podobný Zemi, než je dnes známe.

Kľúčové poznatky

1. Tradičný pohľad na hematit: Dlhé dekády sa predpokladalo, že červenú farbu Marsu spôsobuje hematit.
2. Nová hypotéza o ferrihydrite: Tím výskumníkov zistil, že ferrihydrit, ktorý sa tvorí za prítomnosti vody, lepšie zodpovedá pozorovaniam z Marsu.
3. Dôsledky pre evolúciu Marsu: Ak je ferrihydrit hlavným prvkom marťanského prachu, naznačuje to, že Mars niekedy v minulosti disponoval tečúcou vodou, čo zásadne mení pohľad na jeho vývoj.

Hematit alebo ferrihydrit: Kto je zodpovedný?

Po celé desaťročia sa predpokladalo, že za červenú farbu Marsu môže hematit. Prvé podozrenia vzišli už pri misiách Mars Global Surveyor a rover Opportunity, ktoré identifikovali hematit v podobe malých, sférických útvarov, známych ako "čučoriedky". Tieto útvary napovedajú, že na ich vznik bolo potrebné prítomnosť vody, aj keď hematit sám o sebe vodu neobsahuje. To prinieslo istú mieru pochybností o tom, či je hematit naozaj jediným zdrojom červenej farby Marsu.

Valentina a jeho tím odhaľujú nové skutočnosti

Výskumníci využili dáta z marsovských orbiterov a ďalších prieskumných sond, aby sa detailnejšie pozreli na povrchové minerály planéty. Ich štúdium spektroskopických údajov prinieslo dôkazy o prítomnosti ferrihydritu, Fe(OH)₃, ktorý obsahuje vodu a vzniká vo vlhkých podmienkach. V laboratórnych podmienkach sa ukázalo, že mix ferrihydritu a bazaltu lepšie napodobňuje marťanské podmienky než hematit.

Dôsledky pre pochopenie histórie Marsu

Ak je prach na povrchu Marsu skutočne tvorený prevažne ferrihydritom, znamenalo by to, že Marsová atmosféra mohla kedysi obsahovať viac kyslíka, a možno bola aj hustejšia než dnes. Tento fakt pridáva ďalšiu indíciu k teórii, že Mars mohol mať kedysi podobné podmienky ako Zem, s tečúcou vodou na jeho povrchu. Neprítomnosť magnetického poľa však Mars nedokázala ochrániť pred slnečným žiarením, čím sa atmosféra časom strácala a voda sa odparila či zamrzla.

Záverečné úvahy a budúce výzvy

Pre definitívne porozumenie tomu, či Mars naozaj niekedy zaplavila voda, sú nevyhnutné priame vzorky z planéty. Rover Perseverance už zbiera vzorky, ktoré v budúcnosti možno prinesú definitívne odpovede. Táto snaha otvára dvere k diskusiám o možnej minulosti života na Mars a ponúka fascinujúce možnosti pre budúce výskumy planéty.

Referencie

• Valantinas et al. (2025)
• Calvin et al. (2008)
• Christensen et al. (2000)
• Toulmin et al. (1976) (za paywallom)

Mars, naša susedná planéta, ostáva predmetom nenásytnej zvedavosti a nezdolaných záhad. Nové zistenia o jej červenej farbe nám pomáhajú bližšie pochopiť jej minulosť a klaďú základy pre ďalšie objavy, ktoré možno raz odhalia tajomstvá Marsu a jeho evolúcie.

Približne 148 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.74 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.