Prečo by sme mali veriť v budúcnosť? Hovorí Jason Crawford
Žijeme v dobe otázok o pokroku. Jason Crawford vysvetľuje, prečo by sme nemali stratiť vieru v budúcnosť a ako inovácie môžu opäť naštartovať rast. História nie je lineárna, ale závisí od investícií a inovácií.
Žijeme v dobe, keď sa ľudstvo čoraz viac zamýšľa nad tým, či naozaj smerujeme správnym smerom. Otázky o tom, či je samotný pokrok problém, sú stále častejšie počuť. V tomto videu s Jasonom Crawfordom, zakladateľom Roots of Progress Institute a autorom The Techno-Humanist Manifesto, sa dozvieme, prečo by sme nemali strácať vieru v budúcnosť a ako môžeme opäť začať veriť v silu inovácie. Crawford nám ukáže, že história pokroku nie je vždy lineárna a že naša schopnosť tvoriť lepšiu budúcnosť závisí od našej ochoty investovať do nej a pokračovať v inováciách.
Kľúčové poznatky z videa
- Pokrok ako cyklický jav: Počas väčšiny histórie ľudia nevnímali dejiny ako nepretržitý vzostup, ale skôr ako cyklické alebo dokonca klesajúce.
- Zlom v myslení: Zmeny v myslení nastali na prelome 15. a 16. storočia, keď sa začalo debatovať o tom, či moderný človek dokáže prekonať úspechy starých Grékov a Rimanov.
- Baconova vízia: Francis Bacon argumentoval, že pokrok je možný vďaka vedeckému poznaniu a experimentom.
- Príliv inovácie: Technologické vynálezy sa navzájom posilňujú a vedú k zrýchleniu pokroku (napríklad uhlie, parný stroj a železo).
- Optimistická éra: Koniec 19. storočia bolo obdobím optimizmu ohľadom technologického pokroku a mieru.
- Dve svetové vojny: Svetové vojny ukázali, že technológia nezaručuje pokrok ani mier.
- Spomalenie v posledných 50 rokoch: V posledných piatich desiatkach rokov sme zaznamenali spomalenie pokroku v kľúčových oblastiach ako výroba, doprava a energia.
- Pokrok nie je samozrejmosťou: Je potrebné veriť v budúcnosť, investovať do nej a neustále sa snažiť o inovácie.
História pokroku: Od cyklov k lineárnemu rastu
Počas väčšiny ľudskej histórie ľudia nevnímali dejiny ako nepretržitý vzostup. Pred 15. a 16. storočím prevládal názor, že história je cyklická – plná vzostupov a pádov. Predstava o neustále rastúcom pokroku sa začala objavovať až vtedy, keď západná kultúra začala skúmať možnosť prekonať úspechy starých civilizácií ako Grécka a Rím.
Francis Bacon a sila vedeckého poznania
Kľúčovou postavou tohto zlomového obdobia bol Francis Bacon, ktorý argumentoval, že pokrok je možné dosiahnuť prostredníctvom systematického vedeckého bádania a experimentovania. Bacon poukazoval na veci, ktoré starí Gréci a Rimania nepoznali – ako napríklad objavenie Ameriky, výskyt strelného prachu alebo vynález tlače. Podľa Bacona je kľúčom k pokroku metodické pozorovanie a experimentovanie.
Aplikácia Baconových myšlienok: Revolúcia v priemysle
Baconove myšlienky sa plne realizovali až približne dvesto rokov po jeho smrti, s príchodom priemyselnej revolúcie. Táto éra priniesla masívne technologické inovácie a zmenila svet spôsobom, ktorý si predtým nikto nedokázal predstaviť.
Zrýchlenie pokroku: Vzájomné posilňovanie vynálezov
Crawford zdôrazňuje, že pokrok má tendenciu sa časom zrýchľovať vďaka tzv. "feedback loops" – vzájomnému posilňovaniu vynálezov. Napríklad, uhlie umožnilo výrobu parných strojov, ktoré zase zlepšili ťažbu uhlia a tak ďalej. Tento proces vedie k exponenciálnemu rastu technologického pokroku.
Optimistická éra a jej zrútenie
Na prelome 19. a 20. storočia prevládal optimizmus ohľadom technologického pokroku, ktorý mal priniesť svetový mier a prosperitu. Avšak prvé dve svetové vojny ukázali, že technológia sama o sebe nezaručuje pokrok ani mier – môže byť použitá aj na ničivé účely.
Spomalenie pokroku v posledných desaťročiach: Prečo?
V posledných 50 rokoch sme zaznamenali spomalenie pokroku v kľúčových oblastiach ako výroba, doprava a energia. Prečo sa to stalo? Crawford naznačuje, že je potrebné opäť veriť v budúcnosť, investovať do nej a neustále sa snažiť o inovácie.
Budúcnosť: Potenciál pre lepší svet
Napriek spomaleniu pokroku existuje veľký potenciál pre zlepšenie sveta. Crawford vidí obrovský potenciál v oblastiach ako umelá inteligencia, genetické inžinierstvo a prieskum vesmíru. Ak sa dokážeme vyhnúť chybám minulosti a pokračovať v inováciách, môžeme vytvoriť budúcnosť, ktorá bude oveľa lepšia ako súčasnosť.
Záver: Verme v pokrok!
Je dôležité si uvedomiť, že pokrok nie je automatický. Vyžaduje si to vieru, investície a neustále úsilie každej generácie. Ak sa dokážeme opäť spoľahnúť na silu ľudskej vynaliezavosti a inovácií, môžeme prekonať súčasné výzvy a vytvoriť lepší svet pre všetkých.
Dôležité odkazy:
Hodnotenie článku:
Prečo by sme mali veriť v budúcnosť? Hovorí Jason Crawford
Osoby v článku
Približne 153 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.77 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()