Poznanie a láska podľa Akvinského
Poznanie a láska – aký je vzťah? Tomáš Akvinas tvrdil, že láska pramení z dobra, no nie každé poznanie ju vyvolá. Sadlerova analýza skúma, či môžeme milovať to, čo nepoznáme, a ako k tomu pristupoval Akvinas.
Video od Gregoryho B. Sadlera sa zaoberá fascinujúcim aspektom filozofie lásky, konkrétne otázkou, či je poznanie príčinou lásky. Na základe analýzy druhého článku deviatej otázky prvej časti druhej časti Summa Theologiae od Tomáša Akvinského, Sadler rozbíjajúce vysvetľuje argumenty a protiargumenty k tejto téme. Video sa zameriava na to, ako Akvinas rieši obavy ohľadom toho, či môžeme milovať niečo, čo úplne nepoznáme, a skúma vzťah medzi poznaním a láskou v kontexte náboženského a filozofického myslenia.
Kľúčové poznatky
- Poznanie vs. Láska: Akvinas tvrdí, že hoci je dobro vždy príčinou lásky, nie každé poznanie je nevyhnutne príčinou lásky.
- Rozdiel medzi vedeckým poznaním a chápaním: Akvinas rozlišuje medzi vedeckým poznaním (scientia) a jednoduchším chápaním (apprehensio). Láska vyžaduje aspoň nejaké chápanie, nie nutne úplné vedecké pochopenie.
- Láska k Bohu: Akvinas poukazuje na lásku k Bohu ako príklad toho, že môžeme milovať niečo, čo plne nepoznáme. Aj tí, ktorí sa snažia porozumieť Bohu, nikdy nedosiahnu úplné poznanie Jeho podstaty.
- Dôležitosť „ako“ a „v sebe“: Akvinas zdôrazňuje rozdiel medzi poznaním vecí v ich vlastnostiach (rozlíšenie jednotlivých častí) a poznaním veci ako celku („v sebe“). Láska je založená na chápaní veci „v sebe“, nie nutne na jej úplnom rozložení na jednotlivé časti.
- Poznanie ako príčina prirodzenej lásky: Aj keď priamo nepoznáme, Boh je príčinou aj našej prirodzenej lásky k svetu okolo nás.
Akvinského argumenty a Sadlerova analýza
Sadler začína vysvetlením pozície Akvinského v prvej časti deviatej otázky: dobro je vždy príčinou lásky. Následne sa presúva k článku 2, ktorý sa zameriava na to, či poznanie (cognitio) môže byť príčinou lásky. Sadler zdôrazňuje, že Akvinas nepopiera možnosť, aby poznanie bolo príčinou lásky, ale snaží sa preskúmať vzťah medzi týmito dvoma pojmami a rieši obavy, či môžeme milovať niečo, čo úplne nepoznáme.
Obvinenia proti Akvinského pozícii: Sadler predstavuje tri argumenty proti tvrdeniu, že poznanie je príčinou lásky:
- Hľadanie vedy: Hľadáme vedecké poznanie preto, lebo ho ešte nepoznáme. Láska teda predchádza poznaniu.
- Láska nad poznaním: Milujeme niečo viac ako ho vieme pochopiť. Príkladom je láska k Bohu, ktorého plné poznanie je pre človeka nedostupné.
- Láska vo všetkom: Láska existuje aj u bytostí bez vedomia a rozumu.
Sadler následne vysvetľuje Akvinského odpoveď na tieto obvinenia. Kľúčom k pochopeniu Akvinského argumentácie je rozlíšenie medzi rôznymi formami poznania. Akvinas tvrdí, že hoci nie každé vedecké poznanie (scientia) je príčinou lásky, aspoň nejaké chápanie (apprehensio) je nevyhnutné pre lásku.
Rozlíšenie medzi „vedeckým“ a „chápaním“: Sadler zdôrazňuje dôležitosť Akvinského definície „chápania“. Podľa Akvinského vedecké poznanie vyžaduje úplné pochopenie všetkých aspektov veci – jej častí, vlastností a vzťahov. Naopak, chápanie je oveľa slabší pojem; znamená len nejaké vedomie o existencii niečoho alebo jeho základných charakteristík. Láska nevyžaduje vedecké poznanie, ale aspoň nejaké chápanie.
Príklad lásky k Bohu: Sadler poukazuje na Akvinského úvahu o láske k Bohu ako na príklad toho, že môžeme milovať niečo, čo plne nepoznáme. Aj tí najväčší teológovia a filozofi nikdy nedosiahnu úplné poznanie Boha. Napriek tomu je možné ho milovať.
Zameranie na „ako“ a „v sebe“
Sadler vysvetľuje Akvinského myšlienku, že láska sa zakladá na chápaní veci „v sebe“, nielen nutne na jej úplnom rozložení na jednotlivé časti. To znamená, že pre lásku je dôležité vidieť vec ako celok a pochopiť jej podstatu, nielen analyzovať jej jednotlivé vlastnosti.
Zameranie na prirodzenú lásku
Sadler tiež zdôrazňuje Akvinského myšlienku, že aj naše prirodzené city sú spôsobené poznaním, ktoré nám vložil Boh. Hoci my priamo nepoznáme Boha, je On príčinou našej lásky k svetu okolo nás.
Záver a úvahy
Akvinského analýza vzťahu medzi poznaním a láskou ponúka hlboký pohľad na ľudskú skúsenosť. Sadlerova interpretácia nám pomáha pochopiť, že láska nie je len emócia, ale aj komplexný proces, ktorý zahŕňa aspoň nejaké chápanie toho, čo milujeme. Akvinského myšlienky nás vyzývajú k zamysleniu sa nad tým, ako poznanie ovplyvňuje naše city a ako môžeme hlbšie porozumieť sebe samým a svetu okolo nás.
Referencie z videa:
- Thomas Aquinas, Summa Theologiae, First Part of the Second Part, question 27: „The Causes Of Love“
- Reason.io - https://reasonio.wordpress.com/tutorials/
Hodnotenie článku:
Poznanie a láska podľa Akvinského
Osoby v článku
Približne 173 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.87 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()