Podľa podobnosti je láska? Filozofia Tomáša Akvináta
Podľa Akvináta láska nie je len o podobnosti! Filozof skúma, či podobnosť skutočne spôsobuje lásku, alebo môže viesť aj k nenávisti. Rozlišuje dva druhy podobnosti a zdôrazňuje dôležitosť túžby po tom, čo nám chýba.
V tomto videu sa profesor Gregory B. Sadler zaoberá jednou z kľúčových otázok v dielach Tomáša Akvináta: či je podobnosť príčinou lásky. Prostredníctvom analýzy tretej časti 27. otázky Summa Theologiae skúmame, prečo si ľudia navzájom blížia a ako sa to viaže na koncepty podobnosti a rozdielnosti. Akvinát rozlišuje dva druhy podobnosti – podobnosť v skutočnosti a podobnosť v potenciáli – a ukazuje, ako každá z nich ovplyvňuje náš vzťah k druhým ľuďom.
Kľúčové poznatky
- Podobnosť nie je vždy príčinou lásky: Akvinát sa zaoberá argumentmi, ktoré tvrdia, že podobnosť môže viesť aj k nenávisti, ako napríklad rivalita medzi hrnčiarmi alebo hrdými ľuďmi.
- Dva druhy podobnosti: Rozlišuje medzi podobnosťou v skutočnosti (keď dve veci majú rovnakú formu) a podobnosťou v potenciáli (keď jedna vec má to, čo druhá len potenciálne).
- Láska k tomu, čo nám chýba: Láska môže tiež vzniknúť z túžby po tom, čo nemáme, napríklad láska umelca k divákovi alebo chudobného človeka k bohatstvu.
- Podobnosť proporcionality: Aj keď sa zdávame byť odlišní, môžeme si vážiť podobnosti v našich schopnostiach a úsilí.
- Seinal princípy: Akvinát uvádza, že v nás sú zabudované princípy, ktoré nám umožňujú rozpoznávať cnosť aj u tých, ktorí ju úplne neprejavujú.
Podobnosť a láska: Akvinátova analýza
Tomáš Akvinát sa v Summa Theologiae zaoberá otázkou, či je podobnosť príčinou lásky. Jeho argumentácia nie je jednoduchá a zahŕňa rozsiahlu diskusiu o rôznych formách lásky a ich podmienkach. Začína tým, že uznáva, že podobnosť môže viesť aj k nenávisti, ako to ilustruje klasická príslovka o hrnčiaroch, ktorí sa hádajú medzi sebou. Akvinát však tvrdí, že podobnosť môže byť príčinou lásky, ale iba v určitom zmysle.
Dva druhy podobnosti: Kľúčovým rozlíšením je Akvinátova teória dvoch druhov podobnosti. Prvý druh, podobnosť v skutočnosti, vzniká, keď dve veci majú rovnakú formu alebo podstatu. Napríklad, ak dvaja ľudia sú súčasťou rovnakej ľudskej rasy, zdieľajú určitú podobnosť v skutočnosti. Tento typ podobnosti vedie k láske priateľstva a dobrej vôle – pocitu jednoty a vzájomnej náklonnosti.
Druhý druh, podobnosť v potenciáli, vzniká, keď jedna vec má to, čo druhá len potenciálne alebo v túžbe po tom. Napríklad, človek môže milovať herca, pretože si váži jeho schopnosti hrať, aj keď sám hercom nie je. Tento typ lásky vedie k láske založenej na túžbe a potešení – tzv. láske concupiscentia alebo priateľstvu z úžitku.
Láska k tomu, čo nám chýba a proporcionalita
Akvinát ďalej argumentuje, že láska môže vzniknúť aj z nedostatku. Milujeme to, čo potrebujeme a čo nám chýba. Chudobný človek miluje bohatstvo, pretože túži po ňom. Tento druh lásky je založený na rozdielnosti – na tom, že si uvedomujeme svoju potrebu a nedostatok.
Okrem toho Akvinát uvádza koncept podobnosti proporcionality. Aj keď sa zdávame byť odlišní, môžeme si vážiť podobnosti v našich schopnostiach a úsilí. Napríklad, filozof môže mať lásku k poľnohospodárovi, pretože obaja používajú kritické myslenie a riešia problémy.
Seinal princípy a rozpoznávanie cnosti
Záverom Akvinát uvádza dôležitý bod o seinal princípoch – zabudovaných princípoch v našej rozumnosti, ktoré nám umožňujú rozpoznávať cnosť aj u tých, ktorí ju úplne neprejavujú. To znamená, že môžeme mať lásku k ľuďom, ktorí sú cnostnejší ako my sami, a to na základe nášho prirodzeného pochopenia dobra.
Záver a úvahy
Akvinátova analýza lásky je komplexná a hlboká. Ukazuje nám, že láska nie je len pocit založený na podobnosti, ale aj na rozdielnosti, túžbe a porozumení. Jeho rozlišovanie medzi dvoma druhmi podobnosti – v skutočnosti a v potenciáli – nám umožňuje lepšie pochopiť rôzne formy lásky, ktoré prežívame vo svojom živote. Akvinátova filozofia nás vyzýva k hlbšiemu zamysleniu nad tým, čo naozaj milujeme a prečo to robíme.
Dôležité odkazy
- Summa Theologiae (Tomáš Akvinát)
- Aristotelove spisy o priateľstve
Približne 134 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.67 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()