Podkopávanie dôvery vo vedu: Prvky spochybňovania

Nedávno som sledovala fascinujúci rozhovor s Naomi Oreskes, renomovanou profesorkou histórie vedy z Harvardu. Jej vystúpenie na Kráľovskej inštitúcii (Royal Institution) sa venovalo alarmujúcemu javu – systematickému podkopávaniu dôvery verejnosti vo vedecké poznatky. Oreskes odhaľuje, ako rôzne priemyselné sektory, najmä tabakový a fosílny palivový priemysel, využívajú strategickú skepsu pre vlastný prospech, čo má vážne dopady na verejné zdravie a životné prostredie. Rozhovor sa dotkol dôležitých tém ako financovanie vedy, úloha vlády a nevyhnutnosť lepšej komunikácie vedeckých zistení so širokou verejnosťou.

Kľúčové poznatky

• Strategická skepsa: Priemyselné odvetvie nevytvára pochybnosti priamo klamstvami, ale vytváraním zmätku a podnecovaním rozumných otázok, ktoré v konečnom dôsledku oslabujú verejnú dôveru vo vedecké poznatky.
• „Kupci pochybností“: Oreskes sa zameriava na to, ako tieto priemyselné odvetvia úmyselne podporujú nedôveru vo vedu pre ekonomický alebo politický prospech.
• História tabakového priemyslu: Tabakový priemysel historicky spochybňoval vedecké dôkazy o škodlivosti fajčenia, poukazujúc na iné možné príčiny rakoviny a vytvárajúc tak pochybnosti namiesto priameho popierania.
• Klimatická kríza: Fosílny palivový priemysel využíva podobnú stratégiu v prípade klimatických zmien, spochybňujúc istotu príčin a dopadov napriek prevažujúcim vedeckým dôkazom.

Prečo je podkopávanie dôvery vo vedu nebezpečné?

Problém nespočíva len v tom, že sa popierajú vedecké fakty, ale v tom, ako sa vytvára nedôvera a zmätok. Oreskes poukazuje na to, že toto nie je náhodný jav, ale skôr strategická kampaň vedená s cieľom chrániť ekonomické záujmy. Príklad tabakového priemyslu ukazuje, ako sa dá úspešne spochybniť vedecký konsenzus a odložiť potrebné opatrenia na ochranu zdravia ľudí. Podobná stratégia sa teraz používa v prípade klimatických zmien, čo sťažuje prijatie účinných opatrení na zníženie emisií a zmiernenie dopadov klimatickej krízy.

Financovanie vedy: Kto platí, to ovplyvňuje?

Diskusia sa dotkla aj otázky financovania vedy. Oreskes zdôraznila, že významná časť moderných vedeckých výskumov je financovaná vládami po celom svete. To môže viesť k nedôvere, ktorá je spojená so skepticizmom voči vláde. Veda potrebuje lepšiu komunikáciu svojich výsledkov, aby sa predišlo tejto medzere. Zároveň poukazuje na to, že hoci sú financie od súkromného sektora efektívne, často im chýba dlhodobá perspektíva a záväzok potrebné pre základný vedecký výskum. Verejné financovanie je kľúčové pre budovanie kapacít a riešenie problémov, ktoré neprinášajú okamžité zisky.

Sloboda vs. zodpovednosť: Rovnováha, ktorú musíme nájsť

Oreskes sa tiež vyjadruje k argumentom proti regulácii, ktoré ju považujú za obmedzenie slobody. Podľa nej sú tieto argumenty zavádzajúce. Sociálne slobody musia byť vyvážené s individuálnymi činmi a ochranou verejného blaha a zabránením škodám iným. Veda identifikuje „externé náklady“ (napríklad škody spôsobené klimatickými zmenami), ktoré nie sú zahrnuté v trhových cenách, čo si vyžaduje zásah vlády na ochranu verejného zdravia a životného prostredia.

Zlepšovanie komunikácie a obnovenie dôvery

Na záver je potrebné zdôrazniť potrebu lepšej komunikácie vedeckých zistení so širokou verejnosťou. Vedci by sa mali aktívne zapájať do diskusie o svojich výsledkoch a vysvetľovať, prečo by im mala byť venovaná dôvera. Je to nevyhnutné pre obnovu dôvery vo vedu a prijatie informovaných rozhodnutí na ochranu nášho zdravia a planéty.

Zdroje:

• Naomi Oreskes – Merchants of Doubt: How a Handful of Scientists Obscured the Truth on Issues from Tobacco Smoke to Global Warming
• The Royal Institution – Science Supporters: https://www.rigb.org/support-us/science-supporters

Približne 136 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.68 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.