Pluto a Cháron: Formované neobvyklou vesmírnou kolíziou
Pluto a Cháron: Tajomstvá "bozkavej" kolízie odhaľujú nový pohľad na formovanie vesmírnych systémov. Zistite, ako jemné zrážky pretvárajú naše chápanie mimozemských formácií!
Dlhé roky sme predpokladali, že formovanie planét a ich mesiacov je proces, ktorý nasleduje relatívne jednoduché zákonitosti. Nedávna štúdia však prevracia tieto predpoklady naruby, rovnako ako oríšu vzájomného gravitačného tanca medzi Plutom a jeho mesiacom Cháronom. Zaujíma vás, ako sa dva vesmírne objekty mohli sformovať z kolízie, ktorá sa viac podobá poetickému "bozku" než ničivej zrážke? Pozývame vás na objavný exkurz do vonkajších častí Slnečnej sústavy!
Kľúčové poznatky
- Bozkavá kolízia: Pluto a Cháron sa pravdepodobne formovali z tzv. "bozkavej" kolízie, označovanej ako "kiss and capture".
- Nezvyčajná kompozícia: Takáto formácia je v rozpore s predchádzajúcimi teóriami, ktoré predpokladali vznik mesiaca podobný Zemi a jej Mesiacu.
- Všeobecný jav: Podobné scenáre sa zdajú byť bežné v Kuiperovom páse – oblastí na okraji Slnečnej sústavy.
- Stály tandem: Pluto a Cháron majú veľmi špecifické vlastnosti, ako sú veľmi podobné rotačné osi a neobvykle kruhové orbity.
Ako vznikol systém Pluto-Cháron?
Systém Pluto-Cháron je unikátny a vyvoláva otázky od svojho objavenia. Obe telesá sú v synchrónnom rotačnom postoji, čo znamená, že vždy vidia tú istú stranu toho druhého. Tento fenomén je sprevádzaný spoločným ťažiskom – barycentrom - ktoré sa nenachádza vo vnútri Pluta, ale medzi oboma telesami. Tieto neobvyklé charakteristiky doviedli vedcov k záveru, že nemohlo ísť len o obyčajné gravitačné zachytenie.
Predchádzajúce teórie tvrdili, že Pluto a Cháron vznikli po veľkej kolízii, podobne ako Zem a Mesiac. Avšak aktuálna štúdia vedca Adeena Dentona naznačuje, že dochádzalo k podstatne pomalším a menej ničivým zrážkam než sme videli bližšie k Slnku.
Teória "Bozkavá zachytenie"
Táto nová teória hovorí, že dve pevné, studené a ťažké telesá sa navzájom dotkli s dostatočne malou rýchlosťou a ich štruktúry boli príliš tvrdé na to, aby sa úplne zospájali alebo sa po zrážke rozpadli na drobné úlomky. Namiesto toho sa formovali ako kontaktné bináre, ktoré vo svojom vzájomnom tanci zostali tak čiastočne oddelené. Ide o pozoruhodný model, ak uvážime, že prechodom času spomalením alebo zmiernením ich rotačných pohybov sa dvaja partneri napokon stali samostatnými, zostatkovými časťami z kolízie, ktorá ani zďaleka nebola osudnou.
Záver: Nový pohľad na vesmírne formácie
Ak sa táto teória potvrdí, znamenalo by to, že za určitými hranicami našej Slnečnej sústavy sa deje niečo veľmi odlišné a že táto "bozkavá" forma môže byť u ďalších objektov pomerne bežná. Znamená to tiež, že potrebujeme prehodnotiť naše chápanie vesmírnych kolízií a ich následkov, najmä v chladných oblastiach okolo Kuiperovho pásu.
Možno je čas preskúmať tieto vzdialené regióny ešte detailnejšie a zistiť, koľko ďalších planetárnych sústav sa utvárala rovnakými nežne brutálnymi objatiami. A kým sa takéto výskumy uskutočnia, otvorené otázky, ako napríklad vplyv tepla zvnútra Pluta a Chárona na ich povrch, zostávajú rovnako fascinujúce ako samotný scénár ich vzniku.
Odkazy na relevantné štúdie
- Nature článok o pôvode Pluta a Chárona
- Video o Plute a Cháronovi
- Otázky okolo gigantického impaktu (video)
Objavte, ako ďalšie podobné objavy môžu pretvárať náš pohľad na vesmír. Kto vie, čo všetko ešte skrýva Kuiperov pás pred naším zrakom!
Približne 148 gCO₂ bolo uvľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.74 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()