Pietna spomienka na Jána Langoša: zakladateľa Ústavu pamäti národa
Pietna spomienka na Jána Langoša, disidenta a zakladateľa Ústavu pamäti národa (ÚPN), si uctila jeho zásadový prístup k pravde o minulosti. Zdôraznili potrebu pamäti ako základu pre demokratickú budúcnosť Slovenska.
Dňa 16. júna 2025 sa uskutočnila pietna spomienka pri buste Jána Langoša na Námestí SNP v Bratislave. Podujatie, ktoré si uctilo pamiatku významného disidenta, politika a zakladateľa Ústavu pamäti národa (ÚPN), sa zúčastnili zamestnanci ÚPN, členovia Správnej rady, študenti, priatelia Jána Langoša a široká verejnosť. V príhovoroch vystúpili Gabriela Langošová, Jerguš Sivoš a Peter Tatár, ktorí zdôraznili zásadovosť, odvahu a vytrvalosť Jána Langoša v jeho celoživotnom úsilí o spravodlivosť a potrebu poznať pravdu o našej minulosti.
Kľúčové poznatky z pietnej spomienky
- Ján Langoš – viac ako len minister: Spomienka zdôraznila mnohostrannú činnosť Jána Langoša, od jeho pôsobenia v ústave technickej kybernetiky cez obdobie disentu a samizdatov až po funkciu federálneho ministra vnútra.
- Zakladateľ ÚPN: Jeho najvýznamnejším prínosom bolo založenie Ústavu pamäti národa, ktorý sa venuje odtajňovaniu archívov Štátnej bezpečnosti a verejnému sprístupňovaniu informácií o zločinoch fašizmu a komunizmu.
- Verejnosť proti násiliu: Peter Tatár zdôraznil Langošovu víziu "verejnosti proti násiliu" ako základ pre demokratickú budúcnosť Slovenska, ktorá spočíva v spolupráci rôznych skupín a denominácií bez antagonizmu.
- Dôležitosť pamäti: Účastníci spomienky zdôraznili potrebu neustáleho pripomínania si minulosti ako základu pre budovanie demokratickej spoločnosti, inak hrozí jej opakovanie.
Ján Langoš: Disident, politik a vizionár
Ján Langoš bol človek, ktorý sa nebojal postaviť na odpor neprávosti a presadzovať hodnoty slobody, demokracie a silnej občianskej spoločnosti. Jeho činnosť v období disentu a samizdatov bola prejavom jeho odhodlania bojovať za pravdu a slobodu myslenia. Po roku 1989 sa aktívne zapojil do politického života a stal sa federálnym ministrom vnútra, no jeho najväčším prínosom bolo založenie Ústavu pamäti národa.
ÚPN pod vedením Jána Langoša začal systematicky odtajňovať archívy Štátnej bezpečnosti a verejnosť informoval o zločinoch fašizmu a komunizmu, ako aj o osudoch ich obetí. Toto úsilie bolo často sprevádzané ťažkosťami a odporom, no Ján Langoš sa nevzdával a neustále presadzoval potrebu poznania pravdy o našej minulosti.
Verejnosť proti násiliu: Langošova vízia pre budúcnosť
Peter Tatár v príhovore zdôraznil dôležitosť Langošovej vízie "verejnosti proti násiliu". Táto myšlienka spočíva v tom, že len prostredníctvom spolupráce rôznych skupín a denominácií bez antagonizmu je možné vybudovať silnú a demokratickú spoločnosť. Tatár pripomenul, že práve tento prístup zabezpečil Slovensku pozitívny vývoj po páde komunizmu.
Langošova vízia "verejnosti proti násiliu" je relevantná aj dnes, v čase, keď sa zdá, že polarizácia spoločnosti a nenávistné prejavy na internete narastajú. Je preto dôležité si pripomínať Langošove myšlienky a snažiť sa o budovanie inkluzívnej a tolerančnej spoločnosti.
Odkaz Jána Langoša: Pamäť ako základ pre budúcnosť
Ján Langoš nám zanechal dôležité posolstvo: "Kto nepozná svoju minulosť, tak je nútený ju opakovať." Toto pripomínanie si minulosti nie je len povinnosťou, ale aj príležitosťou poučiť sa z chýb a vybudovať lepšiu budúcnosť. Ústav pamäti národa naďalej pokračuje v Langošovej práci a prispieva k tomu, aby história zostala živá a relevantná pre súčasnú spoločnosť.
Dôležité odkazy:
Hodnotenie článku:
Pietna spomienka na Jána Langoša: zakladateľa Ústavu pamäti národa
Osoby v článku
Približne 101 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.51 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()