Odhaľovanie UAP: Rozhovor s riaditeľom AARO

Nedávno som si pozrel fascinujúci rozhovor na YouTube kanáli StarTalk, v ktorom Neil deGrasse Tyson pohovoril s Jon Kosloskim, riaditeľom All-domain Anomaly Resolution Office (AARO), organizácie zodpovednej za štúdium neidentifikovaných anomálnych javov (UAP). Rozhovor ponúkol hlboký ponor do sveta UAP, od prehodnocovania terminológie až po analýzu konkrétnych pozorovaní a budúce plány AARO. V tomto článku sa pokúsim zhrnúť kľúčové poznatky a poskytnúť kontext pre širokú verejnosť.

Prečo sme prestali používať termín UFO?

Jednou z prvých vecí, ktorú Kosloski zdôraznil, bolo prehodnotenie terminológie. Termín „UFO“ (Unidentified Flying Object) bol podľa neho problematický, pretože v mysliach ľudí vyvolával asociácie s mimozemským životom a extraterestriálnymi návštevami. To mohlo viesť k predsudkom a komplikovať objektívne vedecké štúdium. Preto sa prešlo na termín „UAP“ (Unidentified Anomalous Phenomena), ktorý je menej sugestívny a umožňuje otvorený prístup bez vopred stanovených predstáv.

Kľúčové poznatky z rozhovoru

• Definícia hrozby: UAP predstavujú hrozbu, ak demonštrujú pokročilé technológie alebo správanie, ktoré presahuje naše súčasné možnosti.
• Zdroje dát: Väčšina správ o UAP pochádza od ľudí (hlavne pozorovatelia), ale dôležité sú aj údaje z kamier, radarov a elektromagnetických senzorov.
• AARO a analýza dát: AARO prijíma správy primárne z obranných kanálov, FAA a orgánov činných v trestnom konaní. Plánuje otvoriť podávanie správ aj pre verejnosť prostredníctvom webovej stránky.
• Klasifikácia informácií: Klasifikácia sa netýka toho, čo UAP sú, ale skôr citlivosti platforiem a senzorov, ktoré ich detekujú. Chrániť technológie je prioritou.
• Geografická zaujatosť: AARO si uvedomuje možnú geografickú zaujatosť v hláseniach a snaží sa ju zohľadniť pri analýze dát.
• Nejasné prípady: Približne 2% prípadov zostáva nevysvetlených, čo slúži ako vodítko pre zdokonaľovanie senzorov a vyšetrovacích stratégií.

Práca s orgánmi činnými v trestnom konaní a technologický vývoj

Kosloski tiež hovoril o spolupráci AARO s orgánmi činnými v trestnom konaní, konkrétne o iniciatíve na vybavenie policajtov špeciálnymi súpravami na zber dát pri stretnutiach s UAP. Táto podpora je zameraná predovšetkým na federálne agentúry a primárnou úlohou AARO zostáva analýza dát z rôznych zdrojov.

Diskusia sa dotkla aj definície „hotspotov“ – oblastí s vyššou frekvenciou pozorovaní UAP. AARO je však opatrná pri ich označovaní, aby sa predišlo zaujatosti v zbere dát a plánuje spolupracovať so štatistikmi na posúdení úrovne hluku pred stanovením kritérií.

Konfrontácia s predsudkami a analýza konkrétnych prípadov

Rozhovor poukázal na dôležitosť konfrontácie s vlastnými predsudkami, pričom bol spomenutý aj príklad z miestnej ZOO, kde zvýšená ostražitosť pri hľadaní uniknutého leoparda viedla k množstvu nesprávnych interpretácií bežných udalostí.

Kosloski sa tiež podelil o analýzu konkrétnych pozorovaní:

• „Go Fast“: Prípady, ako „Go Fast“, kde pilot stíhačky zaznamenal rýchlo sa pohybujúci objekt, boli nakoniec vysvetlené ako optický klam (motion parallax), pričom pravdepodobne išlo o vtáka alebo balónik v štandardnej výške.
• Objekt pri sopke Etna: Analýza videa z platformy colnej stráže blízko sopky Etna odhalila objekt, ktorý sa zdal prechádzať cez superohriaty sopečný popol. Neskôr bolo zistené, že ide o balónik alebo nebeskú lampu unášanú vetrom.
• „Transmedium efekt“ v Portoriku: Záznam z platformy CBP ukázal objekt, ktorý sa zdal zlúčiť s vodou a následne z nej vyjsť (tzv. „transmedium efekt“). Pravdepodobným vysvetlením je tepelný prenos v infračervenej snímke, čo naznačuje malý objekt, ako napríklad balónik alebo nebeskú lampu.

Budúcnosť AARO: Transparentnosť a vedecká komunita

AARO plánuje zvýšiť transparentnosť prostredníctvom verejných mechanizmov podávania správ, workshopov s občanmi-vedcami a vydaním vedeckého časopisu do konca fiškálneho roka 2026. To naznačuje snahu o integráciu vedeckej komunity a širšej verejnosti do štúdia UAP.

Záverečné úvahy

Rozhovor s Jon Kosloskim ponúkol cenný pohľad na prácu AARO a jej prístup k štúdiu neidentifikovaných anomálnych javov. Zdôraznil dôležitosť vedeckej metódy, kritického myslenia a otvoreného prístupu bez vopred stanovených predsudkov. Hoci väčšina prípadov je vysvetlená ako bežné javy alebo chyby v pozorovaní, zostávajúce nevysvetlené prípady predstavujú výzvu pre vedeckú komunitu a motiváciu na ďalší technologický pokrok a zdokonaľovanie vyšetrovacích stratégií.

Referencie:

• StarTalk YouTube Channel
• AARO Website (when available) - Poznámka: Webová stránka AARO bola v čase písania tohto článku ešte nedostupná.

Približne 208 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.04 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.