Odhalené: Plán USA na neutralizáciu Iránu
Odhalené plány USA na neutralizáciu Iránu zahŕňajú rozsiahlu druhú odvetnú operáciu po obnovení iránskeho jadrového programu a brutálnom potláčaní protestov. Operácia má tri fázy: rušenie komunikácií, opakované útoky na jadrové zariadenia a oslabenie režimu.
Video AiTelly prináša šokujúci pohľad na potenciálny americký plán druhej odvetnej operácie proti Iránu, ktorý sa vyvíja v tieni prebiehajúcich masívnych protestov v krajine. Po prvotných útokoch na jadrové zariadenia USA zistili, že Teherán aktívne obnovuje svoje jadrové fortifikácie a zároveň brutálne potláča občianske nepokoje. Tento článok sa zaoberá detailmi tohto plánu, jeho fázami a dôsledkami pre regionálnu bezpečnosť.
Prečo druhá odvetná operácia?
Po prvotných útokoch USA na iránske jadrové zariadenia v júni 2025 sa zdalo, že hrozba je zmiernená. Avšak americké satelity zachytili prekvapujúcu aktivitu – nákladné vozidlá vstupujúce do jadrovej elektrárne Fordow a ďalšie známky obnovy poškodených zariadení. Táto skutočnosť v kombinácii s brutálnym potlačením protestov zo strany iránskeho režimu viedla Pentagon k prehodnoteniu stratégie a príprave na rozsiahlejšiu odvetnú operáciu.
Tri fázy druhej odvetnej operácie USA
Plán americkej druhej odvetnej operácie je rozdelený do troch fáz, ktoré majú zabezpečiť maximálnu účinnosť a minimalizovať riziko retaliácie zo strany Iránu:
- Fáza 1: Černouta (Blackout) – Táto fáza zahŕňa použitie pokročilého systému Barker na rušenie iránskych komunikačných satelitov. Zároveň sa prostredníctvom kybernetických útokov vyvolá rozsiahly výpadok elektrickej energie v krajine. Cieľom je paralyzovať obranu Iránu a znehybniť jeho schopnosť koordinovať reakciu.
- Fáza 2: Dvojitý zásah (Double Tap) – Táto fáza spočíva v opakovanej údernej operácii na jadrové zariadenia, najmä na Fordow. Prvý útok je zameraný na otvorenie brán a poškodenie štruktúry, následne druhý zásah zabezpečí úplné zničenie cieľa.
- Fáza 3: Zničujúca sila (Total Overmatch) – Táto fáza sa zameriava na elimináciu schopnosti režimu riadiť krajinu a potlačiť protesty. Zahŕňa útoky na veliteľské centrá, kasárne a základne s raketami v Perzskom zálive a Zagroských horách.
Kľúčové poznatky
- Obnova jadrových zariadení: Irán tajne obnovuje svoje jadrové zariadenia po prvotných útokoch USA.
- Brutálne potlačenie protestov: Režim v Teheráne brutálne potláča občianske nepokoje, čo vedie k zhoršeniu situácie a zvýšenému napätiu.
- Pokročilé technológie: Druhá odvetná operácia využíva pokročilé technológie ako konštelácia Barker, ADM 160 decoys a F-35/F-22 stíhačky s antiradiačnými riadenými raketami.
- Ciele operácie: Hlavným cieľom je nielen zničiť jadrové zariadenia, ale aj oslabiť režim a podporiť revolúciu v Iráne.
Detailnejší pohľad na jednotlivé fázy
Černouta predstavuje kľúčový prvok druhej odvetnej operácie. Rušením komunikačných satelitov a vyvolaním výpadku elektrickej energie USA vytvárajú pre Irán chaotické prostredie, v ktorom je ťažké koordinovať obranu. Nasleduje dvojitý zásah na jadrové zariadenia, ktorý využíva masívne penetrácie na zničenie podzemných komplexov. Nakoniec Zničujúca sila sa zameriava na elimináciu schopnosti režimu riadiť krajinu a potlačiť protesty.
Možné scenáre umiestnenia jadrových materiálov
Americká rozviedka identifikovala niekoľko možných lokalít, kde Irán mohol presunúť svoje jadrové materiály:
- Podzemné tunely v Isfaháne: Tento komplex s históriou podzemnej výstavby by mohol skrývať časť materiálu.
- Necs: Ďalšia možnosť je umiestnenie materiálu v Necs, ktorý má tiež rozsiahlu sieť podzemných priestorov.
- Tajné lokality: Irán môže presunúť materiál na neznáme a utajené miesta, vrátane vojenských základní ako Parchin alebo ďalšie podzemné bunkre.
Záver
Plán druhej odvetnej operácie USA proti Iránu je rozsiahly a komplexný, využívajúci pokročilé technológie a strategické taktiky na dosiahnutie maximálnej účinnosti. Hoci prvotná operácia spôsobila značné škody, schopnosť Iránu obnoviť svoje jadrové programy vyžaduje rozsiahlejšiu a cielenejšiu akciu. Otázkou ostáva, či takáto operácia je nevyhnutná a aké budú jej dôsledky pre regionálnu stabilitu a globálnu bezpečnosť. Je dôležité sledovať vývoj situácie a analyzovať všetky dostupné informácie s cieľom pochopiť potenciálne hrozby a riziká.
Zdroje
Približne 143 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.72 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()