Nový zákon "No Fakes Act" ohrozuje slobodu slova

Nedávno predstavený návrh zákona „No Fakes Act“ v americkom Kongrese, ktorý má chrániť ľudí pred deepfakes, vyvoláva vážne obavy o budúcnosť slobodného prejavu. Hoci cieľom je ochrana jednotlivcov pred zneužitím ich identity pomocou umelej inteligencie, odborníci varujú, že zákon v skutočnosti môže viesť k rozsiahlej cenzúre a potlačeniu žurnalistickej práce. Taylor Lorenz vo svojom videu podrobne analyzuje potenciálne negatívne dopady tohto zákona a vyzýva na odpor proti nemu.

Kľúčové poznatky

• Zákon "No Fakes Act": Navrhuje vyžadovať povolenie pred použitím niekoho obrazu alebo hlasu v médiách, čo má chrániť pred deepfakes.
• Cenzúra a obmedzenie slobody prejavu: Kritici tvrdia, že zákon je chybný a môže viesť k cenzúre žurnalistickej a ústavne chránenej tvorby.
• Dopad na historikov a akademikov: Zákon priznáva práva aj po smrti jednotlivcov, čo by mohlo viesť k odstráneniu historických materiálov zobrazujúcich kontroverzné názory.
• Rýchle odstraňovanie obsahu: Zákony motivujú online platformy k rýchlemu odstraňovaniu obsahu s rizikom vysokých pokút, čo môže viesť k unáhleným rozhodnutiam bez dôkladnej kontroly.

Globálny ročný počet hlásených incidentov a kontroverzií týkajúcich sa umelej inteligencie

• Legislatívny tlak a strach z AI: Vlna legislatívy poháňaná obavami z umelej inteligencie hrozí obmedzením slobodného prejavu.

Podrobné vysvetlenie problémov "No Fakes Act"

Návrh zákona „No Fakes Act“ sa snaží riešiť rastúci problém deepfakes, ale jeho mechanizmy a dôsledky vyvolávajú vážne obavy. Hlavným problémom je posun v bremeni dokazovania. Na rozdiel od bežných autorských sporov, používatelia musia súdiť na obnovenie obsahu po jeho odstránení, čo predstavuje značnú prekážku. Tento systém zároveň vytvára silné incentívy pre online platformy, aby sa vyhli riziku pokút a radšej odstraňovali potenciálne problematický obsah bez dôkladnej kontroly.

Ďalším znepokojujúcim aspektom je dopad na žurnalistickú prácu. Novinári, ktorí sa snažia debunkovať deepfakes, by mohli čeliť právnym výzvam od držiteľov práv, čo by mohlo viesť k autocenzúre a obmedzeniu ich schopnosti informovať verejnosť. Zákon tiež ohrozuje historické archívy a akademickú slobodu, pretože priznáva práva aj po smrti jednotlivcov, čo by mohlo viesť k odstráneniu materiálov zobrazujúcich kontroverzné názory alebo udalosti.

Beneficianti a motivácia zákona

Podľa Taylor Lorenz je „No Fakes Act“ príkladom toho, ako sa legislatíva často zakladá na strachu z nových technológií a môže neúmyselne profitovať korporáciami. Zatiaľ čo zákon deklaruje ochranu jednotlivcov, v skutočnosti by mohol primárne prínos priniesť spoločnostiam ako nahrávacie štúdia a filmové produkcie na úkor žurnalistov, tvorcov obsahu a bežných používateľov internetu.

Odpor proti cenzúre: čo môžeme urobiť?

Taylor Lorenz vyzýva ľudí, ktorí sa obávajú o dopad zákona „No Fakes Act“ na slobodu slova, aby kontaktovali svojich zástupcov v Kongrese a vyjadrili svoj nesúhlas. Je dôležité aktívne sa zapájať do diskusie o budúcnosti internetu a chrániť právo na slobodný prejav pred neopodstatnenými obmedzeniami.

Dôležité odkazy

• Center for Democracy and Technology: https://cdt.org/
• Electronic Frontier Foundation: https://www.eff.org/

Približne 144 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.72 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.