Nové výskumy o ADHD: PMDD, rodičovský tréning a ďalšie
Nové výskumy odhaľujú prepojenie ADHD a PMDD, vplyv rodičovského tréningu, riziká neonatálnych infekcií a potenciálny dopad liečby stimulantmi na rast mozgu. Viac o týchto zaujímavých zisteniach!
Dobrý deň! V dnešnom článku sa pozrieme na šesť zaujímavých výskumných článkov, ktoré sa zaoberajú rôznymi aspektmi poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADHD). Od prepojenia ADHD a predmenštruačnej dysforickej poruchy (PMDD) až po vplyv liečby na rast mozgu – máme toho dosť. Poďme sa do toho ponoriť!
Kľúčové poznatky
- ADHD a PMDD: Štúdia zistila, že ženy s ADHD majú výrazne vyššiu pravdepodobnosť prežívania PMDD ako ženy bez diagnózy ADHD.
- Rodičovský tréning: Metaanalýza ukázala, že rodičovský tréning má len minimálny vplyv na znižovanie symptomatických prejavov ADHD u detí. Je však efektívny pri zlepšovaní rodičovského stresu a sebadôvery.
- Neonatálne infekcie a ASD/ADHD: Rané neonatálne infekcie, najmä meningitída, môžu byť spojené so zvýšeným rizikom autismovej poruchy (ASD) u detí. Prepojenie s ADHD sa zdá byť menej výrazné po zohľadnení genetických faktorov.
- Hry a ADHD: Hranie hier na základe digitálnych technológií neprináša významné zlepšenie správania u detí s ADHD v reálnom svete, hoci môže mať pozitívny vplyv na určité kognitívne funkcie.
- Liečba a rast mozgu: Štúdie naznačujú, že liečba stimulantmi (napr. methylfenidát) môže podporiť rast určitých oblastí mozgu u detí s ADHD, najmä ak sa začína pred 12 rokom veku.
- Genetika a mozgová aktivita: Výskum odhaľuje prepojenie medzi genetickými faktormi, mozgovou aktivitou a symptómami ADHD.
PMDD a ADHD: Prečo je to dôležité?
Štúdia publikovaná v British Journal of Psychiatry sa zameriava na vzťah medzi ADHD a predmenštruačnou dysforickou poruchou (PMDD). Zistili, že ženy s ADHD majú výrazne vyššiu pravdepodobnosť prežívania PMDD. Táto skutočnosť poukazuje na to, že u žien s ADHD môžu menštruačné problémy zhoršiť symptómy a celkovú kvalitu života. Je dôležité si uvedomiť, že tieto dve poruchy sa môžu navzájom ovplyvňovať a je potrebné komplexnejšie prístupy k liečbe.
Počet ľudí s poruchou pozornosti a hyperaktivity
Rodičovský tréning: Čo funguje a čo nie?
Metaanalýza zameraná na rodičovský tréning priniesla zmiešané výsledky. Zatiaľ čo rodičovský tréning môže zlepšiť rodičovskú sebadôveru a znížiť stres, nepreukázal výrazný vplyv na samotné symptómy ADHD u detí. Je však dôležité poznamenať, že rodičovský tréning sa ukazuje ako efektívny pri riešení problémov s konaním, vzdelávaniu a agresivite u detí. Preto je rodičovský tréning stále odporúčaný pre rodiny, ktoré majú problémy s hyperaktívnym správaním dieťaťa.
Podiel populácie s neurovývojovými poruchami podľa typu
Neonatálne infekcie: Riziko ASD a ADHD?
Výskum publikovaný v Pediatric and Perinatal Epidemiology sa zaoberá rizikom vzniku ASD a ADHD u detí po neonatálnych infekciách. Štúdia zistila, že neonatálne infekcie, najmä meningitída, môžu byť spojené so zvýšeným rizikom ASD. Prepojenie s ADHD bolo menej výrazné po zohľadnení genetických faktorov. Tieto výsledky naznačujú, že včasná detekcia a liečba neonatálnych infekcií môže pomôcť znížiť riziko vzniku neurovývinových porúch.
Početnosť osôb s mentálnym alebo neurovývojovým poruchou podľa typu
Hranie hier: Zábava alebo terapia?
Metaanalýza efektivity digitálnych hier pre deti s ADHD priniesla sklamanie. Štúdia nepreukázala významné zlepšenie správania v reálnom svete, hoci hry môžu mať pozitívny vplyv na určité kognitívne funkcie. Je dôležité si uvedomiť, že zlepšenia pozorované pri hraní hier sa často obmedzujú len na herné prostredie a neprekladajú sa do reálneho správania dieťaťa.
Liečba stimulantmi: Vplyv na rast mozgu?
Štúdia publikovaná v Progress in Neuro-Psychopharmacology and Biological Psychiatry naznačuje, že liečba stimulantmi (napr. methylfenidát) môže podporiť rast určitých oblastí mozgu u detí s ADHD, najmä ak sa začína pred 12 rokom veku. Tieto výsledky sú povzbudivé a naznačujú, že včasná liečba ADHD môže mať pozitívny vplyv na vývoj mozgu.
Genetika a mozgová aktivita: Nové prepojenia?
Výskum publikovaný v Biological Psychiatry: Cognitive Neuroscience and Neuroimaging odhaľuje komplexné prepojenie medzi genetickými faktormi, mozgovou aktivitou a symptómami ADHD. Štúdia zistila, že mozgová aktivita v určitých oblastiach mozgu je spojená s genetickými variantmi súvisiacimi s ADHD. Tieto výsledky naznačujú, že genetika hrá dôležitú úlohu pri vzniku ADHD a môže ovplyvňovať fungovanie mozgu.
Záver
Výskum v oblasti ADHD neustále prináša nové poznatky a informácie. Je dôležité si uvedomiť, že ADHD je komplexná porucha s rôznymi prejavmi a príčinami. Včasná diagnostika, individualizovaná liečba a podpora rodiny sú kľúčové pre zlepšenie kvality života detí a dospelých s ADHD.
Zdroje:
- Broughton, T., Lambert, E., Wertz, J., & Agnew-Blais, J. (2025). Increased risk of provisional premenstrual dysphoric disorder (PMDD) among females with attention-deficit hyperactivity disorder (ADHD): cross-sectional survey study. The British Journal of Psychiatry.
- Brown, L. E., Mustajbegovic, L., Boyes, M., & Myers, B. (2025). Effectiveness of Parent Training Programmes on Child Symptoms and Quality of Life, Parent–Child Attachment, and Parenting-Related Outcomes, for Children with Attention Deficit Hyperactivity Disorder Aged 6–11 … Neurodiversity.
- Andersen, M., Matthiesen, N. B., Murra, M., & Nielsen, S. Y. (2025). Early-Onset Neonatal Infection and Attention Deficit Hyperactivity and Autism Spectrum Disorder: A Nationwide Cohort Study. Paediatric and perinatal epidemiology.
- Lee, H., Lee, S., Hwang, M., & Woo, K. (2025). Effectiveness of game-based digital intervention for attention-deficit hyperactivity disorder in children and adolescents: a systematic review and meta-analysis using … European Child & Adolescent Psychiatry.
- Chang, J. C., Lin, H. Y., & Gau, S. S. F. (2025). Age-dependent effects of cumulative methylphenidate exposure on brain structure and symptom amelioration in youth with ADHD: A longitudinal MRI study. Progress in Neuro-Psychopharmacology and Biological Psychiatry.
- Jeon, S., Kang, J., Hwang, J., Calhoun, V. D., & Lee, J. H. (2025). Abnormal association between neural activity and genetic expressions of impulsivity in attention deficit hyperactivity disorder: an Adolescent Brain Cognitive Development Study. Biological Psychiatry: Cognitive Neuroscience and Neuroimaging.
Približne 146 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.73 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Hodnotenie článku:
Nové výskumy o ADHD: PMDD, rodičovský tréning a ďalšie
Zdôvodnenie: Článok sumarizuje šesť výskumných prác a poskytuje prehľad o rôznych aspektoch ADHD. Hoci uvádza kľúčové poznatky, analýza je skôr popisná a chýba hlbšie ponorenie do príčin a vzájomných prepojení.
Zdôvodnenie: Článok sumarizuje viaceré výskumy a uvádza zdroje. Argumenty sú podložené vedeckými štúdiami, čo zvyšuje dôveryhodnosť. Štruktúra je prehľadná a informácie relevantné pre tému ADHD.
Zdôvodnenie: Článok prezentuje výskum relatívne objektívne. Používa zdroje a sumarizuje štúdie bez výrazného zaujatosti. Zhrnutie je faktické, hoci niektoré formulácie môžu byť mierne sugestívne (napr. "Je dôležité si uvedomiť...").
Zdôvodnenie: Článok prevažne informuje o výskume, ale aj poukazuje na dôležitosť včasnej diagnostiky a individualizovanej liečby. Nehovorí však konkrétne o nových stratégiách.
Zdôvodnenie: Článok sa zameriava na vedecké výskumy o ADHD a neobsahuje politické vyjadrenia ani hodnotenia. Analyzuje štúdie a prezentuje fakty bez zaujatosti.
Komentáre ()