Nové objavy slnečnej sústavy: asteroidy, planéty a Oortov oblak

Posledných niekoľko rokov prinieslo ohromujúci pokrok v našom porozumení slnečnej sústavy. Anton Petrov vo svojom videu „Major Updates About the Solar System In the Last Few Years“ sumarizuje kľúčové objavy, ktoré menia naše predstavy o tom, čo sa nachádza za hranicami Zeme. Od hrozby asteroidov až po neznáme planéty a zvláštne javy na vzdialených mesiacoch – táto sústava je plná prekvapení!

Kľúčové poznatky

• Torrid roj: Hrozba zo zoskupenia asteroidov, ktoré Zem preletí v roku 2032, sa ukázala byť menšia, ako sa pôvodne predpokladalo.
• Cryovolcanizmus: Na povrchu komét a iných vesmírnych telies dochádza k nečakaným erupciám kryovulkanických materiálov (zmrazených plynov).
• Planet 9: Stále hľadáme: Hľadanie deviatej planéty slnečnej sústavy pokračuje, pričom nové výskumy posilňujú štatistické dôkazy o jej existencii.
• Rozširovanie definície slnečnej sústavy: Gravitačné body a vzdialené objekty naznačujú, že naša slnečná sústava sa môže tiahnuť oveľa ďalej, ako sme si doteraz mysleli.
• Zmena tvaru Oortovho oblaku: Nové simulácie ukazujú, že Oortov oblak, vzdialené úložisko komét, nemá tvar gule, ale skôr S-tvar.

Asteroidy a obrana Zeme: Torrid roj a jeho prekvapivé zmeny

NASA aktívne monitoruje potenciálne nebezpečné asteroidy a kométy prostredníctvom programu KOPS. Počas rokov sa objavili obavy ohľadom tzv. Torrid roja – oblasti plnej zvyškov starobylej kométy, ktorú Zem preletí v roku 2032. Pôvodne sa predpokladalo, že roj obsahuje veľké asteroidy, ktoré by mohli predstavovať hrozbu. Avšak, pozorovanie z roku 2019 ukázalo, že ide prevažne o menšie meteority. Nedávne pozorovania pomocou ZTF ďaleko potvrdili, že roj obsahuje len veľmi málo nebezpečných asteroidov (maximálne 14), čo naznačuje, že pôvodná kométa bola pravdepodobne omnoho menšia – s priemerom približne 10 kilometrov.

Asteroidy blízke Zemi objavené v priebehu času

Cryovolcanizmus: Vesmírne sopky v plnej sile

V poslednom období sme boli svedkami pozoruhodných javov na povrchu niektorých komét a iných vesmírnych telies. Ide o kryovolkanizmus – erupcie zmrazených plynov, ktoré vznikajú pod vplyvom slnečného žiarenia. Priemerne asi 30 objektov vykazuje takéto emisie, keď sú najbližšie k Slnku. Kométa 29P/Schwassmann-Wachmann je obzvlášť zaujímavá – považovaná za "vesmírnu sopku" s nepredvídateľnými a veľmi jasnými erupciami. Pozorovania Jamesa Webba naznačujú, že sa môže skladať z dvoch samostatných telies (~20 km priemer).

Hľadanie deviatej planéty: Stále pretrváva nádej

Hľadanie Planet 9, hypotetickej deviatej planéty slnečnej sústavy, pokračuje. Neobyčajné dráhy trans-neptúnových objektov (TNO) naznačujú, že by mohla existovať nejaká masívna planéta, ktorá ich ovplyvňuje svojou gravitáciou. Nedávny výskum posilnil štatistické dôkazy o jej existencii, čo dodáva novú nádej do tohto fascinujúceho hľadania.

Rozširovanie hraníc slnečnej sústavy: L-body a vzdialené objekty

Tradičná definícia slnečnej sústavy sa môže výrazne zmeniť. Gravitačné body známe ako "L-body" medzi Slnkom a galaktickým centrom by mohli zachytávať blúdiace planéty, asteroidy a kométy v obrovskej oblasti vzdialenej až 3,81 svetelných rokov od Slnka. To by dramaticky rozšírilo hranice našej slnečnej sústavy.

Oortov oblak: Nový tvar a galaktické vplyvy

Oortov oblak, obrovské úložisko ľadových planetesimál obklopujúce slnečnú sústavu, je teraz predmetom nových simulácií. Výsledky naznačujú, že Oortov oblak nemá tvar gule, ale skôr S-tvar, ktorý je ovplyvnený galaktickými prúdmi. To môže mať vplyv na trajektórie a rozloženie komét.

Zhrnutie a budúcnosť výskumu

Nové objavy o našej slnečnej sústave nás neustále prekvapujú a nútia revidovať naše predstavy o vesmíre. Od hrozby asteroidov až po hľadanie deviatej planéty, od cryovolkanizmu po zmenu tvaru Oortovho oblaku – táto sústava je plná záhad, ktoré čakajú na rozlúštenie. Budúci výskum a pozorovanie pomocou pokročilých technológií, ako je James Webb Space Telescope, nám určite prinesú ďalšie fascinujúce zistenia.

Zdroje:

• Anton Petrov - Major Updates About the Solar System In the Last Few Years
• Štúdia o vplyve hviezdnych preletov na Zem

Približne 378 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 1.89 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.