Nová národná bezpečnostná stratégia USA: Zmena alebo ilúzia?
Nová národná bezpečnostná stratégia USA vyvoláva otázky: zmena alebo ilúzia? Expert vidí skôr pokračovanie existujúcej politiky tlaku na Európu a upevňovania americkej kontroly, s potenciálnym návratom k Monroe Doctrine. Kongres však môže brániť prezidentovi v unilateralizme.
Nedávno Spojené štáty zverejnili svoju novú Národnú bezpečnostnú stratégiu. Táto správa, ktorá by mala načrtnúť ciele a plány USA v oblasti bezpečnosti, vyvolala rôzne reakcie. Niektorí vidia potenciálnu zmenu smerovania americkej zahraničnej politiky, iní sú skeptickí. A čo na to hovorí expert Neutrality Studies? Podľa neho ide skôr o ilúziu, ktorá má za cieľ tlačiť Európu k väčším výdavkom na obranu a upevňovať kontrolu USA v strategických oblastiach sveta.
Kľúčové poznatky
- Národná bezpečnostná stratégia (NSS): Dokument sa snaží prezentovať posun od globálnej dominancie smerom k novým prioritám, ale podľa analýzy ide skôr o pokračovanie existujúcich stratégií.
- Masseyho návrh: Kongresman Thomas Massey predložil návrh na vystúpenie USA z NATO, čo pridáva do situácie neočakávaný prvok.
- „Fata Morgana“: Expert vidí v NSS skôr ilúziu (fatamorgánu) a pokračovanie existujúcej politiky rozdelenia práce.
- Tlak na Európu: Dokument kritizuje európske krajiny za ich nedemokratické cesty a vyzýva ich k zvýšeniu výdavkov na obranu.
- „Trump corollary“ Monroe Doctrine: USA si opäť potvrdzujú kontrolu nad Amerikami (Severnou a Južnou).
- Kongres bráni prezidentovi: Národný obranný zákon (NDAA) obmedzuje možnosť prezidenta unilaterálne meniť prítomnosť amerických vojsk v NATO.
O čo sa teda USA skutočne snažia?
Podľa analýzy Neutrality Studies nie je nová Národná bezpečnostná stratégia takou prelomovou zmenou, akou by sa mohla na prvý pohľad zdať. Ide skôr o snahu udržať a posilniť americký vplyv vo svete, pričom sa zároveň tlačí na európskych spojencov, aby prevzali väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť.
Dôležitým bodom je aj skutočnosť, že stratégia bola zrejme vypracovaná malou skupinou ľudí s pohľadmi blízkymi politikám Donalda Trumpa. To naznačuje, že dokument nemusí odrážať širokú podporu v rámci americkej vlády a spoločnosti.
Európa pod tlakom?
Jednou z najkontroverznejších častí NSS je kritika európskych krajín za ich politické smerovanie a výzva na zvýšenie výdavkov na obranu do roku 2027. Tento tlak môže viesť k napätým vzťahom medzi USA a Európou, pričom niektoré krajiny môžu argumentovať, že už teraz vynakladajú dostatok prostriedkov na svoju obranu.
Monroe Doctrine v novom kabáte?
Znovuzavedenie „Trump corollary“ Monroe Doctrine je ďalším signálom amerického sna o upevnení kontroly nad Amerikami. Táto doktrína, pôvodne vyhlásená prezidentom Jamesom Monrom v 19. storočí, hovorí o tom, že európske mocnosti by nemali zasahovať do záležitostí amerických štátov. „Trump corollary“ pridáva k tomu, že USA si nárokujú právo kontrolovať a ovplyvňovať politiku v celej oblasti.
Kongres bráni prezidentovi – prečo je to dôležité?
Aj keď sa prezident môže snažiť o zmenu zahraničnej politiky, americký systém moci je rozsiahly a decentralizovaný. Národný obranný zákon (NDAA) ukazuje, že aj Kongres má silné postavenie a dokáže obmedziť možnosť prezidenta unilaterálne meniť prítomnosť amerických vojsk v NATO. To znamená, že aj keby sa prezident USA rozhodol pre výraznejšie zníženie vojenských síl v Európe, Kongres by mu v tom mohol zabrániť.
Záverečné úvahy
Nová Národná bezpečnostná stratégia USA je komplexný dokument, ktorý vyvoláva mnoho otázok. Je to skutočná zmena stratégie alebo len ilúzia? Zdá sa, že expert Neutrality Studies vidí v nej skôr pokračovanie existujúcej politiky rozdelenia práce a tlaku na európskych spojencov. Čas ukáže, ako sa táto stratégia prejaví v praxi a aký dopad bude mať na medzinárodné vzťahy. Je však jasné, že USA si aj naďalej budú tvrdiť svoje postavenie globálnej veľmoci.
Zdroje
Približne 143 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.72 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()