Nová metóda merania rozširovania vesmíru: Svetlo na Hubbleovej kríze?

V októbri 2025 nám Dr. Becky Smith priniesla v Night Sky News zaujímavé novinky zo sveta astronómie a kozmológie. Okrem pozorovaní meteorických rojov, polohy planét a detailných snímok z Webbovho teleskopu (JWST), sa venovala aj pretrvávajúcej „Hubbleovej kríze“ – nezhode medzi rôznymi metódami merania rýchlosti rozširovania vesmíru. A čo je najzaujímavejšie, predstavila novú, nezávislú metódu, ktorá by mohla priniesť svetlo do tejto záhady!

Kľúčové poznatky

• Hubbleova kríza: Merania rýchlosti rozširovania vesmíru pomocou pozorovania supernovy typu Ia a kozmického mikrovlnného žiarenia (CMB) dávajú rôzne výsledky.
• TD Cosmo Collaboration: Tím TD Cosmo Collaboration použil metódu časových oneskorení gravitačnej šošovky na nezávislé meranie rozširovania vesmíru.
• Nezávislé meranie: Ich výsledok, 71,6 km/s za mega parsec, je v súlade s hodnotami získanými z pozorovania supernovy typu Ia a naznačuje možnosť, že problém môže byť v našom chápaní vesmíru.
• Pozorovanie komét: Sonda ExoMars Trace Gas Orbiter zachytila detailné snímky medzihviezdnej kométy 3i ATLAS.
• JWST a Sagittarius B2: Webbov teleskop odhalil nové detaily o oblaku Sagittarius B2, oblasti tvorby hviezd.

Čo je tá „Hubbleova kríza“ vlastne?

Predstavte si, že chcete zistiť, ako rýchlo rastie balónik. Môžete to urobiť dvoma spôsobmi: pozrieť sa na malé bodky nakreslené na povrchu a sledovať, ako sa od seba vzďaľujú, alebo merať celkovú veľkosť balónika v čase. Ak by vám obe metódy dávali rôzne výsledky, bolo by to zvláštne, že?

Podobný problém máme aj s vesmírom. Jedna metóda merania rýchlosti jeho rozširovania vychádza z pozorovania supernovy typu Ia – hviezd, ktoré explodujú a majú takmer rovnaký jas. Tieto supernovy slúžia ako „štandardné svietidlá“, pomocou ktorých môžeme vypočítať vzdialenosti vo vesmíre. Druhá metóda vychádza z analýzy kozmického mikrovlnného žiarenia (CMB), zvyškového žiarenia Veľkého tresku.

Problém je, že obe metódy dávajú rôzne výsledky! Hodnoty sa líšia o niekoľko percent, čo je v kontexte rozsiahleho vesmíru naozaj veľa. Táto nezhoda, známa ako „Hubbleova kríza“, naznačuje, že môžeme niečo chyby robiť v našom chápaní fyziky vesmíru.

Nový prístup: Gravitačná šošovka a časové oneskorenia

Tím TD Cosmo Collaboration použil elegantnú metódu známu ako gravitačná šošovka. Keďže gravitácia ohýba svetlo, vzdialené galaxie sa môžu zdávať skreslené a zväčšené vďaka prítomnosti masívnych objektov (ako sú galaxie alebo klastre galaxií) medzi nami a nimi. Tento jav je známy ako gravitačná šošovka.

Tím TD Cosmo Collaboration pozoroval kvazary – extrémne jasné zdroje žiarenia, ktoré sa nachádzajú v centrách vzdialených galaxií. Svetlo z týchto kvazarov prechádza okolo masívnych objektov a je ohnuté. Tým vzniká viacero obrazov kvazara. Časové oneskorenia medzi týmito obrazmi závisia od hmotnosti ohýbajúceho objektu a vzdialenosti, ktorú svetlo putuje.

Pomocou tohto spôsobu tím získal nezávislé meranie rýchlosti rozširovania vesmíru – 71,6 km/s za mega parsec. Toto číslo je v súlade s hodnotami získanými z pozorovania supernovy typu Ia a naznačuje, že problém môže byť v našom chápaní vesmíru, nielen v chybe meraní.

Vesmír očami sond ExoMars a JWST

Okrem riešenia Hubbleovej krízy nám Dr. Becky Smith predstavila aj ďalšie zaujímavé objavy z vesmíru. Sonda ExoMars Trace Gas Orbiter zachytila detailné snímky medzihviezdnej kométy 3i ATLAS, ktorá preletela okolo Marsu. Hoci snímky neukazujú jadro kométy, odhalili jej rozmazanú kómu – oblak plynu a prachu, ktorý ju obklopuje.

Webbov teleskop (JWST) zas poskytol úžasné snímky oblasti tvorby hviezd Sagittarius B2. Snímky odhalili husté oblaky prachu, ktoré blokujú svetlo, ale zároveň umožnili vedcom pozorovať žiarivé prachové častice. A to nie je všetko! JWST tiež zachytil hviezdu krátko pred jej explóziou ako supernovu (SN 2025PHT), čo nám umožňuje študovať hviezdne procesy predtým, ako sa hviezda stane supernovou.

Záver a úvahy

Nové meranie rýchlosti rozširovania vesmíru pomocou gravitačnej šošovky je povzbudivý krok v riešení Hubbleovej krízy. Hoci stále nie je definitívna odpoveď, naznačuje to, že môžeme byť na správnej ceste k lepšiemu pochopeniu vesmíru. A s pomocou pokročilých nástrojov ako Webbov teleskop a sondy ExoMars môžeme očakávať ďalšie fascinujúce objavy v najbližších rokoch. Vesmír je plný záhad, ktoré čakajú na to, aby sme ich odhalili!

Zdroje:

• Kilpatrick et al. (2025) - https://arxiv.org/pdf/2508.10994
• Planck et al. (2015) - https://arxiv.org/pdf/1502.01589
• Shajib et al. (2023) - https://arxiv.org/pdf/2301.02656
• TD Cosmo Collaboration (2025) - https://arxiv.org/pdf/2506.03023

Približne 171 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.86 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.