Nová dohoda medzi Arménskom a Azerbajdžanom: analýza Petra Zeihana

Peter Zeihan v tomto videu analyzuje nedávnu dohodu medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktorá ukončuje desaťročia trvajúci konflikt o Náhorný Karabach. Zdôrazňuje zmenu moci v regióne, spôsobenú ekonomickým rastom Azerbajdžanu a technologickým pokrokom v oblasti dronov. Zároveň varuje pred potenciálnymi rizikami spojenými s plánovaným „Trumpovým koridorom“, ktorý by mal prepojiť Azerbajdžan s Tureckom cez arménske územie, a naznačuje, že by to mohlo viesť k destabilizácii Arménska.

Kľúčové poznatky

• Zmena moci. Ekonomický rast Azerbajdžanu a jeho investície do obrany viedli k výraznej zmene pomerov síl v konflikte s Arménskom.
• Technologický faktor. Použitie dronov Azerbajdžanom zohralo kľúčovú úlohu pri vojenských úspechoch a získaní kontroly nad Náhorným Karabachom.
• Koniec ruskej podpory. Znížená ruská prítomnosť v regióne, spôsobená konfliktom na Ukrajine, oslabila Arménsko a prinútila ho hľadať mier s Azerbajdžanom.
• Trumpov koridor: Riziko pre Arménsko. Plánovaný koridor by mohol izolovať Arménsko a ohroziť jeho existenciu ako štát.
• Neistá budúcnosť. Hoci dohoda prináša nádej na mier, história konfliktu medzi oboma krajinami naznačuje, že stabilita je stále veľmi otázna.

Historický kontext: Konflikt o Náhorný Karabach

Konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom sa datuje do neskorých 80. rokov minulého storočia, keď Náhorný Karabach, prevažne arménska oblasť v rámci Azerbajdžanu, vyhlásil svoju autonómiu. Následná vojna v rokoch 1988 až 1994 si vyžiadala tisíce životov a viedla k obsadeniu Náhorného Karabachu arménskymi silami a priľahlých území Azerbajdžanu. Hoci bolo dosiahnuté prímerie, konflikt nikdy úplne neustal a sporadické boje pokračovali až do nedávnych vojenských akcií.

Zmena moci: Ekonomika a technológia

Podľa Zeihana kľúčovým faktorom v zmene pomerov síl je ekonomický rast Azerbajdžanu, poháňaný jeho bohatými ložiskami ropy a plynu. To umožnilo Azerbajdžanu výrazne zvýšiť svoje výdavky na obranu, čo ho postavilo do pozície silnejšieho hráča v konflikte. Okrem toho, využitie dronov Azerbajdžanom počas nedávnych vojenských akcií zmenilo priebeh konfliktu a umožnilo mu rýchlo získať kontrolu nad Náhorným Karabachom.

Rusko: Znížená podpora Arménska

Tradične hralo Rusko kľúčovú úlohu v regióne, poskytovalo vojenskú podporu Arménsku a udržiavalo si svoju prítomnosť prostredníctvom vojenskej základne. Avšak s nástupom konfliktu na Ukrajine sa ruské zdroje presunuli na východ, čo znížilo jeho schopnosť zasahovať do konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom. To viedlo k tomu, že Arménsko si uvedomilo, že sa nemôže spoliehať na ruskú podporu a muselo hľadať mierové riešenie.

Trumpov koridor: Potenciálne riziko pre Arménsko

Jednou z kontroverznejších častí dohody je plánovaný „Trumpov koridor“, ktorý by mal prepojiť Azerbajdžan s Tureckom cez arménske územie. Zeihan varuje, že tento projekt by mohol mať vážne dôsledky pre Arménsko, pretože by ho izoloval od potenciálnych spojencov a ohrozil jeho existenciu ako štát. Okrem toho zdôrazňuje, že koridor pravdepodobne nebude ekonomicky životaschopný a bude čeliť odporu zo strany Iránu a Ruska.

Závery a úvahy

Dohoda medzi Arménskom a Azerbajdžanom predstavuje významný krok smerom k mieru v regióne, zároveň však prináša nové výzvy a riziká. Je dôležité si uvedomiť, že história konfliktu medzi oboma krajinami je dlhá a komplikovaná a stabilita v regióne nie je zaručená. Plánovaný „Trumpov koridor“ predstavuje potenciálne riziko pre Arménsko a jeho budúcnosť ako štát. Je potrebné dôkladne zvážiť všetky možné dôsledky tejto dohody, aby sa zabezpečila dlhodobá stabilita a mier v regióne Kaukazu.

Referencie

• Zeihan on Geopolitics: https://zeihan.com/

Približne 124 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.62 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.