Nobelova cena za fyziku: Chybná veda a príbeh Enrica Fermia

Nobelova cena za fyziku je jedným z najprestížnejších ocenení vo vede. Každý fyzik sníva o tom, že jeho práca bude zaradená medzi diela velikánov minulosti. Avšak aj Nobelova cena má svoje kontroverzie. Najznámejšie je to, že v danom roku ju môže dostať maximálne traja ľudia, čo vedie k otázkam ohľadom toho, či sú niektorí prispievatelia opomenutí. A stalo sa niekedy, že bola udelená za vedecký prínos, ktorý sa neskôr ukázal ako chybný? Ako video Dr. Becky naznačuje, áno, a príbeh Enrica Fermia je fascinujúcou ilustráciou tohto javu.

Kľúčové poznatky z videa

• Fermyho Nobelova cena: Enrico Fermi získal v roku 1938 Nobelovu cenu za fyziku za demonštráciu existencie nových rádioaktívnych prvkov a objav jadrových reakcií vyvolaných pomalými neutrónmi.
• Chybné interpretácie: Fermyho interpretácia výsledkov experimentov s uránom bola nesprávna. Pôvodne veril, že bombardovaním uránu neutrónmi vznikajú nové prvky s atómovým číslom 93 a 94 (neptúnium a plutónium).
• Skutočný proces: Skutočnosťou bolo, že neutróny spôsobili rozštiepenie uránového jadra – jadrovú fisíiu. Tento jav bol neskôr potvrdený inými vedcami.
• Dôležitosť chyby: Fermiho chyba v interpretácii nepopiera význam jeho práce s pomalými neutrónmi, ale zdôrazňuje, že aj renomovaní vedci môžu urobiť chyby a že vedecký pokrok je založený na neustálom skúmaní a revízii.

Enrica Fermia a neutróny: Zlatá éra fyziky

Video sa ponorilo do práce Enrica Fermia, talianskeho fyzika, ktorý v 30. rokoch 20. storočia vykonával experimenty s neutrónmi – častcami bez náboja nachádzajúcimi sa v jadre atómu. Táto éra bola označená ako „zlatá éra“ pre pochopenie rádioaktivity a štruktúry atómov, kde vynikal aj Marian Pieri, Ernest Rutherford, Niels Bohr a Werner Heisenberg.

Fermyho experimenty s neutrónmi boli revolučné. Zistil, že bombardovaním rôznych prvkov neutrónmi je možné vyvolať rádioaktivitu, ktorá predtým neexistovala. Najmä zistenie, že spomalenie neutrónov zvyšuje účinnosť týchto reakcií, bolo kľúčové. To viedlo Fermyho k záveru, že vznikajú nové prvky s vyšším atómovým číslom ako pôvodné materiály.

Nesprávna interpretácia a objav jadrovej fisie

Fermiho Nobelova cena bola udelená za jeho prácu s pomalými neutrónmi a za údajný objav nových rádioaktívnych prvkov. Avšak, ako video vysvetľuje, Fermiho interpretácia výsledkov experimentov s uránom bola nesprávna. Pôvodne si myslel, že neutróny spôsobili vznik prvkov s atómovým číslom 93 a 94 (neptúnium a plutónium).

Skutočnosťou bolo, že neutróny spôsobili rozštiepenie uránového jadra – proces známy ako jadrová fisia. Tento jav bol neskôr potvrdený nemeckými fyzikmi Otto Hanom, Lisou Meitnerovou, Fritzom Straßmanom a Ottom Frischem v roku 1939. Ich práce ukázali, že neutrónové bombardovanie uránu vedie k rozdeleniu jadra na menšie časti, nie k vzniku nových prvkov.

Lekcia z histórie vedy: Chyby sú súčasťou pokroku

Príbeh Enrica Fermia a jeho Nobelovej ceny je cennou lekciou z histórie vedy. Ukazuje nám, že aj najuznávanejší vedci môžu urobiť chyby a že vedecký pokrok je založený na neustalom skúmaní, testovaní a revízii. Fermiho práca s neutrónmi bola mimoriadne dôležitá pre pochopenie jadrových reakcií, ale jeho nesprávna interpretácia výsledkov experimentov s uránom zdôrazňuje potrebu kritického myslenia a overovania vedeckých zistení.

Zdroje a odkazy

• Nobelova cena za fyziku 1938: https://www.nobelprize.org/prizes/physics/1938/summary/
• Fermi (1934): https://www.jstor.org/stable/2935604?origin=ads

Tento príbeh nám pripomína, že veda je neustály proces objavovania a že aj keď sa niekedy mýlime, tieto chyby nás posúvajú bližšie k pravde. A to je presne to, čo robí vedecký pokrok tak vzrušujúcim!

Približne 92 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.46 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.