Nobelova cena za fyziku a AI: Plagiátorstvo alebo uznanie?
Nobelova cena za fyziku 2024 vyvolala kontroverziu: obvinenia z plagiátorstva smerujú k laureátom Hopfieldovi a Hintonovi. Tvrdenia sa týkajú ich práce s neurónovými sieťami a údajného nezohľadnenia prác Ivaknenka a Amariho.
Nedávno vyvolalo búrlivé reakcie obvinenie z plagiátorstva voči laureátom Nobelovej ceny za fyziku 2024, Johnovi Hopfieldovi a Geoffrey Hintonovi. Tieto ocenenia boli udelené za ich prínos k vývoju umelej inteligencie (AI), konkrétne za prácu s neurónovými sieťami. Profesor informatiky Jürgen Schmidhuber tvrdí, že Hopfield a Hinton neuznali predchádzajúce práce Alexeja Ivaknenka a Chunichiho Amariho, čo vyvolalo rozsiahlu diskusiu v akademickej komunite. V tomto článku sa pozrieme na podstatu obvinenia, kontext historického vývoja AI a zhodnotíme, či je kritika oprávnená.
Kontext: Historický vývoj neurónových sietí
Myšlienka umelej inteligencie nie je novinkou. Už v 50-tych rokoch minulého storočia sa objavili prvé návrhy umelých neurónov, ktoré mali simulovať fungovanie ľudského mozgu. V roku 1969 Marvin Minsky a Seymour Papert publikovali knihu, ktorá popularizovala myšlienku umelej neurálnej siete, no v tom období bol hardvér príliš slabý na to, aby takéto siete efektívne fungovali. Nasledoval prvý „AI winter“ – obdobie zníženého financovania a sklamania.
Výskum však pokračoval a v 70-tych rokoch Alexe Ivaknenko navrhol výpočtové modely s viacerými vrstvami dedukcie, zatiaľ čo Chunichi Amari vyvinul matematický rámec pre učenie sa neurónových sietí jednoduchým pravidlom aktualizácie. Tieto myšlienky sú dodnes základom moderných AI systémov.
Výpočtové zdroje použité na trénovanie významných systémov umelej inteligencie podľa pridruženia výskumníkov.
Plagiátorstvo: Oprávnená kritika alebo nepochopenie?
Podľa Schmidhuberho tvrdení Hopfield a Hinton v svojich prácach opakovane zanedbávali citácie Ivaknenka a Amariho, pričom využili myšlienky založené na modeli Sherringtona-Kirkpatrika bez náležitého uznania. Je to však skutočné plagiátorstvo? Sabine Hossenfelderová vo svojom videu argumentuje, že zanedbanie citácií bolo čiastočne pravdivé, no nejedná sa o priame kopírovanie a vloženie textu – teda o plagiátorstvo.
Dôležité je však zdôrazniť, že Nobelova cena za fyziku nemôže byť udelená posthumne (po smrti), takže otázka, či by Ivaknenko mal cenu dostať, je teraz irelevantná.
Prečo Hopfield a Hinton dostali Nobelovu cenu?
Napriek obvineniam z plagiátorstva je potrebné pochopiť kontext, prečo boli Hopfield a Hinton ocenení. Ich prínos spočíval v tom, že spojili myšlienky z oblasti informatiky s fyzikálnymi systémami. Zavedením konceptu „generalizovanej energie“ dokázali kvantifikovať výkon modelu neurónovej siete a prepojiť ju s fyzikálnymi systémami, ktoré boli doteraz študované v rámci fyziky.
Podľa Hossenfelderovej je udelenie Nobelovej ceny za AI skôr výsledkom toho, že výbor musel nájsť spojitosť s jednou z oblastí, ktorých sa Nobelova cena týka – a v tomto prípade to bola práve fyzika.
Ročné udelené patenty týkajúce sa umelej inteligencie podľa priemyslu
Kľúčové poznatky:
- Historický kontext: Vývoj umelej inteligencie je dlhý proces, ktorý prešiel viacerými fázami pokroku a sklamaní.
- Plagiátorstvo vs. zanedbanie citácií: Hoci Hopfield a Hinton niekedy zanedbávali citácie predchádzajúcich prác, nejedná sa o priame plagiátorstvo.
- Spojenie s fyzikou: Nobelova cena bola udelená za prepojenie AI s fyzikálnymi systémami, čo predstavovalo významný krok vpred.
- Problém uznávania prínosu: Veda je často kolektívnym úsilím a je ťažké jednoznačne hodnotiť individuálny prínos jednotlivých vedcov.
Zhodnotenie situácie a budúcnosť AI
Diskusia o plagiátorstve voči Hopfieldovi a Hintonovi vrhá svetlo na hlbší problém – veda vždy stavia na predchádzajúcich prácach. Ako povedal Newton, „Stojíme na ramenách gigantov.“ Vzhľadom na to, že ľudský mozog funguje podobne, je pravdepodobné, že rôzne výskumné skupiny dospejú k podobným záverom nezávisle od seba. S príchodom AI, ktorá zjednodušuje používanie existujúcich zdrojov, sa tento problém ešte zhorší.
Globálny ročný počet hlásených incidentov a kontroverzií týkajúcich sa umelej inteligencie
Nobelova cena je často kritizovaná ako zaujatá a politizovaná, pretože glorifikuje jednotlivcov namiesto kolektívneho úspechu. Napriek tomu, ak inšpiruje ľudí stať sa vedcami, môže mať pozitívny dopad.
Odkazy:
- Jürgen Schmidhuber – Plagiátorstvo Nobelovej ceny za fyziku 2024: https://people.idsia.ch/~juergen/physics-nobel-2024-plagiarism.html
Hodnotenie článku:
Nobelova cena za fyziku a AI: Plagiátorstvo alebo uznanie?
Osoby v článku
Približne 156 gCO₂ bolo uvoľnených do atmosféry a na chladenie sa spotrebovalo 0.78 l vody za účelom vygenerovania tohoto článku.
Komentáre ()